Aspekty vedomia – 1. časť

Havajský šamanský systém sa podobá na iné myšlienkové systémy, ktoré sa zaoberajú myslením a jeho vplyvom na vesmír, ale v niečom sa od nich výrazne odlišuje. Pred mnohými stáročiami havajskí duchovní majstri prišli k tým istým záverom ako iní majstri v iných obdobiach na iných miestach, že existuje:

• aspekt vedomia, ktorý pôsobí skryto a nepriamo (podvedomie – aspekt srdca)
• aspekt vedomia, ktorý pôsobí otvorene a priamo (vedomé myslenie – aspekt mysle)
• aspekt vedomia, ktorý tieto dva presahuje a súčasne ich zahŕňa (nadvedomie – aspekt ducha).

ASPEKT SRDCA – Ku

Primárnou funkciou tohto aspektu vedomia je pamäť. Práve vďaka Ku sa môžeme učiť a pamätať si, rozvíjať zručnosti a návyky, udržiavať celistvosť tela a zo dňa na deň zachovávať pocit identity. Je to veľmi blízke západnému konceptu podvedomia, no nie je to to sité.

Najdôležitejšie je, že pamäť sa uchováva v tele ako vibrácia alebo vzorec pohybu. V prípade genetickej pamäti telo vie len to, čo vedeli predkovia. Je to však mimoriadne bohatý zdroj. V stresovej situácii sa Ku najprv obracia k pamäti predkov, aby si s touto situáciou poradilo. Ak existuje niekoľko potenciálnych možností, obráti sa k naučenej pamäti, aby to spresnilo. Genetická pamäť sa uchováva v každej bunke, no zdá sa, že naučená pamäť sa uchováva v špecifických oblastiach svalového tkaniva. Oblasť uchovávania pravdepodobne súvisí s tou časťou tela, ktorá bola aktívna počas učenia. Ak je časť tela, v ktorej sa uchovávajú spomienky, dostatočne napätá, tieto spomienky sa zablokujú a dokonca prestanú byť prístupné. Keď sa napätie svalov uvoľňuje, akékoľvek spomienky uchovávané v tejto oblasti a zablokované napätím sa tiež uvoľňujú. Drastický šok, ktorého dôsledkom je stres, sa môže skončiť aj amnéziou, pri ktorej sa zablokujú veľké časti pamäti. Je veľmi zaujímavé, že osoby trpiace amnéziou skoro nikdy nezabúdajú jazyk, hoci vlastné mená môžu mať zablokované. Pravdepodobným dôvodom je, že jazykové komponenty sa používajú tak často, že sa uchovávajú vo viacerých častiach tela.

Ďalšia dôležitá informácia je, že podvedomie – Ku – nerozlišuje medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Pokiaľ ide o Ku, existuje len prítomnosť. Keď privoláte spomienku, v prítomnom momente máte fyziologické reakcie, ktorých intenzita závisí od intenzity toho, na čo spomínate. To znamená, že akékoľvek spomienky, na ktorých lipnete, ovplyvňujú vaše telo v prítomnosti, vyvolávajúc chemické a svalové reakcie do istej miery podobné tým, ktoré ste mali v momente samotnej udalosti. Dobrá pamäť môže produkovať endorfíny a zlá pamäť toxíny – a to v prítomnom momente. (white82: toto ja chápem skôr vo význame pozitívnych a negatívnych spomienok – pozitívne naladená pamäť produkuje endorfíny a negatívne naladená vylučuje toxíny)

Skúmanie pamäti

Venujte 15 sekúnd tomu, aby ste vyvolali nepríjemnú spomienku a starostlivo sledujte svoje telo. Potom si ihneď spomeňte na niečo príjemné z toho istého obdobia a taktiež venujte pozornosť svojmu telu. Zistíte, že nepríjemné spomienky vás zvyčajne urobia unaveným, smutným, napätým, stuhnutým  alebo nešťastným, zatiaľ čo príjemné spomienky vás urobia ľahším, otvorenejším, uvoľneným a šťastným. Okrem toho, že tieto dva druhy spomienok spôsobujú v tomto momente rozličné pocity, všimnite si, ako rýchlo sa zmena udeje. V jednom momente sa cítite zle a v ďalšom sa cítite dobre. Preto môžete kontrolovať svoje emócie a zdravie tak, že budete vyberať spomienky, ku ktorým sa budete vracať.

Emócie predstavujú energetickú reakciu nastavenú pamäťovými vzorcami. Niekedy zotrvávame v spomienkach, ktoré stimulujú hnev, alebo majú napätie v svaloch potlačujúce spomienky, ktoré by hnev uvoľnili, keby sa dostali na úroveň uvedomenia. Čiže emócie predstavujú výsledok spomienok na to, ako ste reagovali na danú situáciu. Jedným zo spôsobov kontroly emócií je zmena spomienok.

Skúmanie emócií

Posaďte sa alebo postavte v pohodlnej polohe s uvoľnenými svalmi (nechajte ich napnutými len do tej miery, aby ste mohli sedieť alebo stáť). Teraz použite vašu pamäť alebo predstavivosť, aby ste sa čo najväčšmi nahnevali, ale nenapnite ani jediný sval. Zistíte, že cítiť hnev s uvoľnenými svalmi je fyziologicky nemožné. Hnev nemôže existovať bez svalového napätia, ani strach nie.

Preto vedomé uvoľňovanie svalov vám pomôže ľahšie sa rozpomenúť na poznatky a zručnosti a taktiež vám umožní zabrániť strachu a hnevu, alebo sa od nich oslobodiť. A nielen to, pomôže vám odbúrať viacero nepríjemných alebo nezdravých zvykov, keďže poskytnete svojmu Ku nové spomienky o konaní alebo reakciách v rozličných situáciách. (white82: Napríklad vás ponúknu na návšteve zákuskom a držíte diétu, ochutnáte zo slušnosti jednu. No keď vás ponúknu po druhý a tretí raz a vy chcete odolať, jediné čo spravíte je, že uvoľníte svaly do tej miery, aby ste nemohli zdvihnúť ruky a zákusok si zobrať 😀 )

Ďalšia dôležitá vec je, že Ku nerozlišuje, či skúsenosť pochádza z vnútorného alebo vonkajšieho zdroja, či je výsledkom skutočnej hmotnej situácie, alebo pochádza z knihy, filmu, sna, intuície či predstavivosti. To všetko sa uchováva ako telesná pamäť. Jediné čo je pre Ku dôležité, je intenzita skúsenosti – čiže počet fyziologických (emocionálnych, chemických, telesných) reakcií počas skúsenosti. Je to jediné, z čoho Ku vychádza pri posudzovaní toho, do akej miery bola táto skúsenosť „reálna“. Praktickou stránkou toho je, že intenzívne predstavovaná skúsenosť je tak isto hodnotná ako reálna, aspoň čo sa týka pamäti.

Skúmanie predstavivosti

Predstavte si scénu z knihy, ktorú ste čítali, alebo niečo z toho, o čom radi snívate. Potom si spomeňte na dovolenku alebo cestu, ktorú ste podnikli. Počas 30 sekúnd si postupne predstavujte prvé a potom druhé. Teraz skúste určiť rozdiel medzi týmito spomienkami bez ohľadu na rozdiely v obsahu (úroveň intenzity, druh činnosti a vedomé rozhodnutie o tom, čo je skutočné). Zistíte, že ako spomienky sa neodlišujú. Môžete si spomenúť na prvé tak isto ľahko ako na druhé a v skutočnosti scéna z knihy, alebo snívanie môžu byť v tomto momente pôsobivejšie ako „reálna“ spomienka. Ku nerozlišuje medzi spomienkami. Najreálnejšie spomienky pre Ku sú tie, ktoré najväčšmi pôsobia na zmysly.

Primárnou funkciou Ku je pamäť a primárnou motiváciou je pôžitok (čiže je motivované zväčšiť pôžitok a vyhnúť sa bolesti). Všetky naše návyky – t.j. mentálne, emocionálne alebo telesné správanie založené na spomienkach – sú motivované práve takto. Ku sa automaticky pohybuje k tomu, čo prináša pôžitok a robí všetko, aby ste sa vyhli bolesti.

(white82: niekde som čítala, že potláčanie bolestivých emócií môže vyústiť do prejedávania sa. Takže to môže mať na svedomí práve Ku – objaví sa negatívna emócia a my ju nechceme zobrať na vedomie, potlačíme ju a tým ju aj uväzníme. A keďže Ku je pôžitkár a chce sa baviť, tak sa musí na revanš utešiť – je jedno akou formou: jedlom, nakupovaním, alkoholom, teda hocičím čo poskytne radosť. Takže najúčinnejším spôsobom ako sa zbaviť závislostí je nájsť takéto potlačené a uväznené negatívne emócie a uvoľniť ich.)

Tak isto je to aj s vytváraním „budúcej pamäte“ – keď si predstavujete, čo sa stane, ak niečo urobíte. Správanie vášho Ku je silne ovplyvnené tým, či táto pamäť nesie očakávanie bolesti alebo pôžitku. Ak ste si vytvorili očakávanie/spomienku, že stretnutia s ľuďmi prinášajú bolestivé odmietnutie, padne vám zaťažko stretávať sa alebo byť s nimi, volať im (najmä ak chcete niečo predať po telefóne) a pravdepodobne aj písať listy. Na druhej strane, ak myšlienka na takéto stretnutia vyvoláva očakávanie/spomienku príjemného kontaktu, tieto veci pôjdu ľahšie a prinesú vám pôžitok.

Športovci chcú mať pôžitok z výhry, horolezci z dosiahnutia vrcholu, obchodníci chcú pôžitok z peňazí, vedci chcú mať pôžitok z vyriešenia problému, študenti z ukončenia školy. Podstatné je to, že akékoľvek správanie, návyky a činy sú ovplyvnené motiváciou smerujúcou k pôžitku.

Aby Ku plnilo svoju funkciu pamäti a zapájalo motiváciu, používa základný nástroj – pocity. Podľa danej koncepcie akákoľvek pamäť je kinestetická alebo telesná (takisto pôžitok aj bolesť) a akákoľvek skúsenosť – vrátane emócií a myšlienok – vedie k telesným pocitom. V úlohe mestského šamana budete vyvíjať a vylaďovať tento dôležitý pocitový nástroj – uvedomenie si pocitov.

V ďalšej časti si vysvetlíme druhú zložku našej osobnosti, ktorá je toho schopná. Aspekt mysle – Lono. 😀 (to Lono je po havajsky).
Zdroj: vybrané úryvky z knihy Mestský šaman, Serge Kahili King