Advent (z lat. adventus príchod) je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania.
Liturgickou farbou pre advent je farba fialová. Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa). Čítania zo Starého Zákona tvoria proroctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša. Čítania od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia. Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu ἐπιφανεία (epifaneia zjavenie), ktorý označoval príchod Božstva do Chrámu alebo návštevu Kráľa.
Adventné obdobie má kontemplatívny charakter, ale nikdy sa toto obdobie nechápe ako čas pokánia v tom zmysle ako je to v pôste (napr. stále sa spieva Aleluja). Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Gálie a Hispánie. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov. V Gálii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembrom. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Syna Božieho. (viac…)
moonica
White
TRINITY 