Keď napadne prvý sneh…

Koncom júla sa mi sníval sen. Šli sme pešo do mesta a za železničným priecestím som zbadala na oblohe UFO. Skryli sme sa pod orechový strom, ktorý tam rástol. UFO nás však už zbadalo a odpálilo vrchnú časť stromu, aby sme sa nemohli skrývať. Bolo nás tam viac, ja+mama+ešte niekto mne bližší a neskôr aj iní ľudia. Ako odpálili ten strom, pozrela som sa na nebo a bolo ich tam už asi 50. Čierne lode a v myšlienkach som videla čierne chudé krivé postavy. Jedna loď pristála – išli pre nás, išli sme už v dvojstupoch do lode. Uvedomila som si, že nás nefyzicky spútali, aby sme šli “dobrovoľne”. Videla som, že nám nechcú zle, len nám nevedeli ako vysvetliť, že je to pre naše dobro a že teraz by sme to nepochopili. Táto loď aj posádka bola iná, ako tých 50. Cestou na loď som musela ísť na malú potrebu – ušlo sa aj na moju ruku – pozrela som sa na ňu a boli tam z toho kvapôčky krvi – ale nie čerstvej, skôr ako hrdza. Potom som sa trochu prebrala a v polospánku som si povedala, že toto sa mi už raz snívalo a že sa mi to sníva znovu preto, aby som nezabudla, ako to bude. Potom som znovu snívala ďalej a vo sne som prišla domov do mojej spálne – bolo po polnoci a Adamko už spinkal v posteli. Podišla som k balkónovým dverám, odhrnula som záclonu a videla som, že začalo snežiť. Povedala som: Prvý sneh… Takže keď napadne prvý sneh.

A stalo sa…

Read Full Post »

Jeden Eden a čo všetko z neho vzišlo :-)

1. Mojžišova kniha

2. Kapitola

1 A do­konané boly nebesia i zem i všet­ko ich voj­sko. 2 A Boh do­konal sied­meho dňa svoje dielo, ktoré činil, a od­počíval sied­meho dňa od všet­kého svoj­ho diela, ktoré učinil. 3 A Boh požeh­nal sied­my deň a po­svätil ho, lebo v ňom si od­počinul od všet­kého svoj­ho diela, ktoré stvoril Boh činiac. 4 To sú rody nebies a zeme, keď boly stvorené, v deň, v ktorom činil Hos­podin Boh zem i nebesia. 5 A ešte nebolo nijakého chras­tia poľného na zemi, ani ešte nebola nará­stla nijaká poľná bylina, lebo Hos­podin Boh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol ob­rábal zem. 6 Ale para vy­stupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme. 7 A Hos­podin Boh utvoril Adama, človeka, vez­múc prach zo zeme a vdých­nul do jeho noz­dier dych života, a človek sa stal živou dušou. 8 A Hos­podin Boh vy­sadil za­hradu čiže raj v Édene, od východu, a tam po­stavil človeka, ktorého utvoril.

Read Full Post »

Sebapoznanie

Sebapoznanie

Rozumieť si s iným človekom neznamená využiť ho, ale vzájomne sa podporovať, mať s ním dobrý vzťah. To sa môže podariť len vtedy, ak každý človek spozná predovšetkým sám seba. Len vtedy si môžem rozumieť s priateľom, ak som získal dostatok poznatkov o sebe.

Malá kniha o šťastí – Anselm Grun, úryvok z časti ŠŤASTIE SA ŠÍRI, LÁSKU DÁVAŤ I DOSTÁVAŤ

Read Full Post »

ŽIVOT je večná premenná :-)

ŽIVOT – citáty, Paulo Coelho

časť Sen :

Niekedy je šťastie požehnaním,

ale všeobecne je to skôr víťazstvo.

Každý deň nám prináša magické okamihy,

ktoré nám pomáhajú zmeniť sa a nútia nás hľadať svoje sny.

časť Cesta :

V živote muža alebo ženy existujú dva prístupy –

dá sa budovať alebo pestovať.

Stavitelia sa môžu svojim úlohám venovať roky,

jedného dňa však príde chvíľa, keď svoje dielo dokončia.

Vtedy zastanú, obklopení vlastnou stenou.

Len čo budova stojí, život stratí zmysel.

Tí, ktorí pestujú rastliny,

musia čeliť búrkam a zmenám ročných období,

a len zriedkakedy si odpočinú.

A na rozdiel od stavieb,

rastliny v záhrade nikdy neprestávajú rásť.

Neustále si vyžadujú záhradníkovu pozornosť,

a práve to robí z jeho života veľké dobrodružstvo.

Read Full Post »

NeboZem je Raj :-)

Nebo a zem sú jedno

V určitom okamihu sústredenia splynú minulosť a budúcnosť v jedno. Mlčky sa môžem usilovať žiť prítomný okamih. Vynorí sa pocit, že čas a večnosť sú jedno a to isté. Najväčšie tajomstvo času je, večnosť vstupuje do prítomnosti, beh času sa na okamih stratí a zdá sa, že čas zostal stáť. Vtedy tušíme, že nielen nebo a zem tvorí jeden celok, ale aj čas a večnosť, človek a Boh.

Read Full Post »

Odvaha k ľudskosti

Odvaha k ľudskosti

Prijať samého seba bez výhrad je určite jedna z najťažších vecí, čo sa odo mňa žiada.

Je na to potrebná pokora a pokora žiada zostúpiť do hĺbky svojej duše, do temnoty, agresivity, vražedných, sadistických a masochistických sklonov. Každý, kto je k sebe úprimný, ich v sebe pocíti. Pokora žiada, aby som zostúpil až na dno, až po vlastnú bezmocnosť. To je určite zo všetkého najťažšie. Ale, práve to je kresťanský význam humilitas, pokory : mať odvahu zostúpiť k ľudskosti. Žiaľ, veľa kresťanov sa pokúša túto cestu preskočiť.

Read Full Post »

Od splývania :-) do splynutia

… Možno si to pochopila a už dlho sa mi to snažíš povedať. Odpusť, že som skúšal tvoju trpezlivosť – na to, aká si mladá, máš v sebe toľko múdrosti ! Pripomína mi to deň, keď nás zastihla metelica po namáhavom výstupe na Trettachspitze, kde, ako sme počuli, je najlepšie miesto na trhanie plesnivca. Pamätáš ? Ležali sme na chrbte, bok po boku, a tvrdo spali vo víriacom snehu. Jemne si ma kopla, a tak som otvoril oči a bolo ráno. Oproti noci sa ochladilo, ale sneh už nepadal. Keď som sa rozhliadol okolo seba, všetko bolo v pohybe. Nad mojou hlavou leteli mraky, na západe vyrástol kopec nafúkaného snehu a smerom na východ sa belelo údolie. Pošúchal som si ruky, skoro mi omrzli. Ležala si vedľa mňa – vlnená čiapka, golier, bola si celá biela. Díval som sa na teba, ako odvraciaš zrak.

Read Full Post »

Alchýmia večného života :-)

… Zdvihol som hlavu a chystal som sa prehovoriť, ale bol som sám. Žena odišla. Bola si to ty.

Read Full Post »