Koncom júna som zverejnila príbeh o nenaplnenej láske… No pred pár týždňami som sa dozvedela aj koniec. A keďže posledné dni cítim naplnenie – ale len a len v mojej krčnej čakre , tak nastal čas otvoriť sa, vyliať všetky pocity… aby sa spravilo miesto pre nové a ešte krajšie. 😉
Príbeh bol o nenaplnenej láske medzi jednou dievčinou a indiánom. No ona bola predurčená na niečo iné a jeho musela odmietnuť (aj keď ho milovala z celého srdca). Takže ho poslala preč… a on odišiel. Tu končil môj príbeh. No potom si dievčina spomenula aj na niečo iné… Videla sa, ako sedí na zemi a on jej leží v náručí. Umieral. Zranili ho v boji a na poslednú chvíľu ho priniesli k nej. Dievčina plakala o dušu a on jej utieral slzy. Bola nahnevaná na celý svet, že prečo práve takto a prečo práve on… Zadíval sa na ňu a šepotom jej povedal, aby neplakala. A vtedy sa to stalo. Vyslovil sľub z čistej lásky a z celého srdca. Dal jej sľub, že ju počká. A dievčina jemu, že si na neho spomenie… A v tej chvíli zomrel.
Trvalo mi istý čas, kým som pri tejto spomienke bola schopná “neslziť”. 😛 Svoj sľub som dodržala… Spomenula som si na toto všetko (čiže o ňom vedome viem). No vždy, keď som na neho myslela, cítila som potrebu mu to povedať… Nie preto, že by som chcela ten príbeh naplniť. 😛 Ale preto, aby pochopil… Vždy hľadal niečo, čo nemohol nájsť nikde (len u mňa). Toto platilo aj na život v Avalone (kde bol rytierom). Ten istý scenár – odmietla som ho kvôli poslaniu a on lásku nevedel nikde inde nájsť… V tomto živote je ešte stále sám (keď by sme chceli škatuľkovať 😛 , tak by som ho mohla oštítkovať nápisom: starý mládenec 😛 ), nikdy nebol ženatý (o deťoch neviem 😛 ).
Takže “indián” mi sľúbil, že ma počká. No ja mu chcem tento sľub vrátiť späť. Nechcem, aby to bolo len preto, že mi to niekedy sľúbil. Minulosť je minulosť. To, čo sme k sebe cítili vtedy bolo čisté a silné, no je to minulosť a ja na nej nelipnem. Pretože žijem tu a teraz, som iná, ako som bola vtedy. Chcem, aby aj on našiel svoje šťastie… Nech je to hocikto, kto ho bude milovať a aj on ju. Pretože neviem, či ma k sebe nepriťahuje len z dôvodu tohto sľubu. Ten sľub som mu v myšlienkach už vrátila späť, no neviem či to stačí… (Aj keď je fešák 😛 , to musím uznať 😆 . No fyzické očarenie mi nestačí. 😛 Musí ma očariť aj dušou, múdrosťou… Áno, viem… Som skromná a nenáročná. Ako vždy. 😛 😆 )
🙂 Cesta k živej Láske je strmá, ale putovanie po tejto ceste sa nedá nahradiť iným uspokojením v živote, lebo iba v splynutí s touto láskou nachádzame svoj skutočný Domov … 😉
Krásne, hlboké, poučné – ĎAKUJEM.
to si krásne napísala… aaaach jo… 🙂
😉 žeby to bolo tým, že zo srdca ??? 🙂
hm, hm, … toto, … Čo ma ešte stále bolí je fakt, že neviem, či som ho naozaj milovala. Tým pádom som oklamala seba aj jeho. Smutné. (On bol mojím prvým frajerom. ). To mám za to, že som bola furt zavretá v kláštoroch…
hi hi hi , dobrý dodatok .. 😆
a pak ešte toto….
No ja mu chcem tento sľub vrátiť späť. …. Chcem, aby aj on našiel svoje šťastie… Nech je to hocikto, kto ho bude milovať a aj on ju. …..
gratulujem!!! … na toto treba silu, …. je to úžasné … 😀
ale zasa toto.. ,hm, … je blud … Pretože neviem, či ma k sebe nepriťahuje len z dôvodu tohto sľubu. … toto je karma, a táto veta mi príde ako kalkulácia a alibizmus, … 🙄 … aj keď ako žena a ľudská bytosť, ťa plne cháááápem, … sú city, ktoré je treba radšej vytrhnúť zo srdiečka, pokiaľ to ešte nezapustilo korene, … 😀 😀 😀 ..
😀 tak či onak stále ide len o vývoj, vnútorný vývoj každého z nás, .. 😀 vždy, a to aj vtedy, ak si aj my, náhodou myslíme, že sa niekto doooobre šmýka, … 😀 … asi, 😉 … teda, nie asi, ale určite to potrebuje precítiť a prežiť … 😀 …
taaaakže, všetko je tak v súlade a v jednote a v najlepšom poriadku, je to a má to tak byť …. 😀 … ach joooo … hi hi hi
koťuha jedna! 😛 akože je to alibistické?!?!?! 😆 pche! 😛 jednoducho neriešim niečo skôr, kým to nemám pod nosom… na čo sa budem namotávať na niečo, čo môže byť (ale nemusí) len výplodom mojej úžasnej fantázie??? 😛 . 😆
nech to dopadne akokoľvek, držím palce, aby boli v konečnom dôsledku všetci zúčastnení šťastní 😉
😉 vďaka