Už pár dní nosím v hlave tento článok, no Samuel ma dnes nakopol (alebo bol len vykonávateľom nakopnutia od niekoho zhora 😛 ).
Minulý týždeň bol silný na očisty… To ste si určite všimli. Neminulo to ani mňa. 🙂 Keď k tomu došlo, začala som rozmýšľať, čo vo mne túto situáciu vyvolalo. Tak ma napadlo, že každá jedna situácia, s ktorou sa stretneme nám slúži ako potenciálny stupienok dostať sa vyššie. Je len na nás, či zvládneme vyšplhať sa naň. Každá jedna situácia, ktorá sa zahrá s našimi emóciami, nám má niečo povedať. Priblížiť nás k poznaniu. Niekto chce počúvať a učiť sa… Niekto cúvne (no ten stupienok ho bude čakať aj naďalej).
Pod poznaním myslím dokonalé sebaspoznanie. Možno ohŕňate nosom, že len takéto poznanie? 🙂 Ako inak by ste chceli spoznať to, čo je vonku – keď nepoznáte to, čo je vnútri? 🙂 Prečo hľadáte stále vonku – v knihách, na internete, od iných ľudí… 🙂 Poznanie pochádza priamo od vás – je ukryté vnútri vás. To, čo čítate v knihách ako nové – to všetko máte skryté vnútri. A k odhaleniu tohto poznania – kúsok po kúsku – nám pomáhajú práve takéto situácie, ktoré sa nás emocionálne dotknú.
Môžu mať rôzne podoby a môžu vyvolať rozličné emócie – hnev, strach, závisť, zamilovanosť… hocičo, čo nás nenechá chladnými. A presne tieto reakcie nás na niekoho iného označujeme pojmom “zrkadlo”.
Treba si však uvedomiť jedno. K poznaniu sa dostávame riešením len a len seba – nikoho iného. Jedine seba môžeme dokonale spoznať. Keď riešime iných, väčšinou sa zamotávame, pretože môžeme byť obeťou vlastných domnienok, ktoré väčšinou nemusia byť pravdivé. K takémuto skresleniu dochádza práve vtedy, keď reagujeme na situáciu, ktorú nemáme spracovanú. Nemusíme o nej ani vedieť. No keď emocionálne zareagujeme – všímajme si kedy to je, aká situácia tú reakciu vyvolala (tá reakcia môže byť aj vnútri v nás, stačí, keď nás to rozhodí). Keď zistíme o čo presne ide, snažme sa zistiť, kedy asi nastala táto situácia v minulosti, ktorá nebola spracovaná… Komplikované? 😕 Uvediem príklad:
Prisámvačku, že som nezvykla byť žiarlivá. 😆 No asi pred pol rokom nastala situácia, v ktorej som mala pocit, že som odsunutá na druhú koľaj… Bol to dlhý mesiac 😛 (či dva? 😆 ). Pátrala som a ňúrala sa v sebe, čo asi nemám spracované… (práve vtedy sa mi dostala do ruky knižka od Doreen Virtue – Zbavte se svých kil bolesti… Pomohla, našla som príčinu v detstve.) Zistila som, že táto nová situácia bola spúšťačom môjho nespracovaného zážitku – citové zanedbanie od otca. Boli sme na chate (mala som asi 8-9 rokov) a tešila som sa, že konečne strávim aj s otcom viac času. Všetko prebiehalo v poriadku, no boli tam aj iné – cudzie decká. Jedno prišlo k môjmu otcovi a povedalo mu, či si s ním nezahrá badminton. Ja som ho prosila predtým asi pol hodinu. Komu vyhovelo? 🙂 Cudziemu dieťaťu. Bola som nahnevaná, sklamaná, znechutená, možno prišiel aj pocit, že som nechcená… 🙂 Takže tuto som uvidela paralelu: iné cudzie dieťa = ukradlo pozornosť otca… iná cudzia žena 😛 = ukradla pozornosť manžela… 😀
Tomuto procesu sa vraj hovorí rekapitulácia. 🙂 V takýchto emotívnych situáciach vždy ostáva kúsok našej energie. Správnym dýchaním si ju môžeme vydolovať späť – hlavu máme položenú na pravom pleci, pomalým nádychom otáčame hlavu k ľavému plecu (týmto nasajeme stratenú energiu z tejto situácie). Hlava položená na ľavom pleci – pomalým výdychom otáčame hlavu k pravému plecu a vydychujeme všetky putá, či svetelné vlákna od iných ľudí, ktoré sa na nás z tejto situácie zachytili… (Viac TU).
Ale vrátim sa ešte k tým zrkadlám. Každý jeden človek je takéto zrkadlo, kým sa neoslobodí od zrkadliacej časti (emócie, nespracované zážitky…hocičo, čo nás nenechá chladnými). Keď sa jej zbaví, ostáva z neho priehľadné sklo. Nič ho nevytočí, na nikoho sa nedokáže hnevať, kričať… Žije v MIERI so sebou samým a svojím okolím. A keďže vieme, že takéto situácie, kde emotívne reagujeme, sú naším potenciálnym stupienkom hore – treba to využiť! Neutekať zo situácie – treba tomu čeliť a čím skôr. Bolí to? 🙂 Nevadí. Nebojujte s bolesťou. Prežívajte ju ako najlepšie viete – vychutnajte si ju s láskou. Týmto tú situáciu plne akceptujete. (Tu je vhodné odpustiť iným a hlavne sebe!) Mne sa v tejto fáze zvykne objaviť aj pocit pokory a poznania. No môže to byť individuálne.
A kedy som ja niekomu zrkadlom? Hocikedy, keď tomu druhému pripomeniem jeho vlastné chyby, zlyhania, strachy, nedosiahnuté túžby… hocičo, na čo u mňa emocionálne reaguje. Keď takéto niečo zistím, snažím sa pochopiť príčinu reakcie a následne u seba – ktoré moje vlastnosti či akcie ju vyvolali. A v prípade potreby vezmem ponaučenie a robím s tým niečo.
A nakoniec, aby bolo všetko (teda aspoň dúfam) prepojené – s touto témou má dočinenia aj Parazit (či Melike). Veru áno. Keď máme nejaké nespracované emócie, strachy, či hocičo negatívne – kŕmi sa tým. Toltéci označujú Parazita aj našou mysľou. Takže všetky tie negatívne myšlienky treba pekne stopnúť – áno, môže to byť návnada na peknú šťavnatú večeru… 😛 Keď istý čas vydržíme bez toho, aby si na nás Parazit pochutnal, začne nám rásť vedomie. 🙂 Pekná motivácia, však? 🙂 (Pred pár týždňami sa mi na jednej “úžasnej” situácii podarilo dosiahnuť, že stíchol môj vnútorný monológ – ale úplne. Ticho. Bolo to síce len na jeden deň, ale bol to zážitok. Potom sa ten koťuhák vrátil späť. 😕 Takže ešte mám na čom makať. )
Áno, takto to cítim i ja. Najskôr treba poznávať seba. A nie je to také tažké, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Lebo všetko čo vysielame, naše myšlienky, očakávania, slová…je všade okolo nás. Obklopujem sa tým, aká som. 🙂 Takže ak chcem vidieť svoje vnútro, pozriem okolo seba. Ak chcem spoznať svoje okolie, nazriem do svojho vnútra. 🙂
Keď som čítala tvoju vetu: “Treba si však uvedomiť jedno. K poznaniu sa dostávame riešením len a len seba – nikoho iného.”, napadla ma jedna židovská anekdota. Možno sa vám nebude zdať úplne vhodná, ale ja si na nej vždy uvedomím, že ak mi niekto nesedí, je to len môj vlastný problém a nie jeho. 😛
– Pan Roubíček praví k panu Kohnovi:
“Poslechnou, vědí o tom, že jejich stará chodí s tím šeredným chlapem Silbersteinem odnaproti?”
“Kouknou, Roubíček, jestli moje stará s někým chodí, tak to je moje věc. Jestli chodí se Silbersteinem, tak to je její věc a jestli je Silberstein šerednej, tak to je zase jeho věc. Tak o co vám vlastně jde?”-
hihi, vidíš, tak s tou anekdotou si trafila klinec po hlavičke… 😆 je perfektná a takto nejako by sme tie situácie mali riešiť 😀
Vidíš teraz som si uvedomila koľko takýchto emotívných energií mám v minulosti ukrytých… Funguje to aj s niekym kto nás opustil na veky?
A prečo by to nemalo fungovať??? 🙂 Keď tú situáciu vieš spracovať, tak to funguje. 😉
anitraM
ono sa nič nedá úplne zaškatuľkovať. To znamená, že môže pôsobiť viacero faktorov. Ak nás niekto opustí, môže to byť karma, môže to byť naše chovanie, môže to znamenať, že život jednoducho postúpil ďalej. Ide len o to, ako sa s tým vyrovnáme, či i my dokážeme uvoľniť myšlienky na tú osobu a darovať mu/jej “slobodu”.
A ak niekto odíde na večnosť, teda zomrie, tam je tiež veľmi dôležité dať tej duši slobodu, aby sme ju tu nedržali násilím. A má to dvojitý efekt…dostaneme slobodu i my.
Ak ja mám slobodnú dušu, dávam slobodu i ľuďom okolo seba. Ak ma niečo alebo niekto zväzuje, zväzujem i ja. A ak sa cítim zviazaná, pútam ľudí okolo seba. 😉
🙂 to zrkadlenie je dobrodružné pozorovanie, lebo nikto nám nikdy neprekáža vo výhľade a každý náš spolupútnik životom je vždy potrebný vo hľade do seba a v rozlete = čistému je všetko čisté, sebanemilujúcemu je všetko útočné, neslobodnému je všetko obmedzujúce, neprajnému je všetko neprajným trestom, radostnému je všetko radostnou možnosťou 😉
😀 vďaka, white, mám radosť a nielen z článočku alebo z uplynulého týždňa 😛
ďakujem Mesiačik! 🙂 Krásne doplnenie. 😉
hm, .. ozaj super článok, ale je o sebapoznaní, “sebatrýznení” … áno, zrkadlenie by mi malo pomôcť cez sebatrýzeň k sebapoznaniu, ale ja zrkadlo vnímam inak …
príkl.napr.: … môj bývalý kolega neskutočne miloval víno. terajší manžel, pred tým iba snúbenec je vinár, pestovateľ a aj degustátor v slovenskom ponímaní 😛 … keď si kolega pýtal vínko ( pravé omšové, bez kvapky vody a cukru, no proste brutus hi hi hi 😆 ) manžel mu priniesol do fľaše 1,5l nie do 2l. Kolega, začal dudrať, že ahá, aký lakomý, ani mi nedokázal dať 2l atd. Tak som sa ho opýtala? A ty prosím ťa ako vieš, že je lakomý? No ved to vidím, …… Ja že jasné, tak keď to vidíš, musíš tú vlastnosť mať, musíš ju vedieť rozoznať, precítiť a následne pomenovať, inak by si ju u iného rozoznať nevedel…. kolega sa pozrel na mňa a zo smiechom mi hovorí, … joj, srdiečko, ale to je jasné, že som lakomý, ako divá sviňa som lakomý, ale tvoj nastávajúci je viac … 😀 😀 😀 … toto je časť zrkadla ….
alebo, prečo ma napr. rozčuľuje na inom nejaká vlastnosť? .. napr. počítanie peňazí? … moja mamka, ako staršia osoba, neskutočne rada počíta bubáčiky. 😉 .. nijako zvlášť to nepreháňa, nerobí to pred inými, jednoducho chce byť len v obraze. No ale ked na toto natrafím ja, neskutočne ma to irituje,… prečo? … lebo ju vnímam ako prehnane šetrnú! .. a včom je ona mojím zrkadlom? … no zlatíčka, mne peniaze pod rukami zhoria… čím mám v peňaženke 5€ alebo 500€ jednoducho akokeby som ich už nemala … 🙄
takto nejako vníma moja maličkosť zrkadlo… 😀 … , nie je to priamo sebaanalýza, teda tvrdá a rýpavá, je to len odraz, a pokiaľ ho nepochopíme, nepomenujeme, odráža sa stále … 😉 … nie je to lekcia, ako pri karme, je to len odraz …
V zrkadle môžeme vidieť iba povrch osobnosti, skutočným zrkadlom duše, sú oči.
Ďakujem white za tento krásny článoček a tiež súhlasím s tým, že najprv treba spoznať sám seba a rozvíjať optimistické myšlienky. Potom sa nevedome čudujem ako sa všetko okolo mňa mení k lepšiemu.
Posudzovať niekoho na základe slov, je pre mňa potupou, pretože zároveň tým súdim aj seba.
Mojou obľúbenou vetou tohto týždňa sa stala:
“Nesúďte ma za to, čím a kým som sa stala, pretože som jednou z Vás.” a túto vetu vidím v každom z nás.
White,
ďakujem… Konečne jeden človek, čo pochopil, že zrkadlá nie sú o videní/nevidení, ale o emocionálnej reakcii na veci! 🙂 Nie “nevidím, že si zádrapčivý”, ale “vidím, že si zádrapčivý, a je mi to jedno”.
U mňa táto neemotívna reakcia je prejav schopnosti pozerať sa na situáciu zhora, nie len cez svoje okuliarky vzťahovačnosti.
ďakujem 🙂
A predsa nechapem 🙂 Ako ja mozem zrkadlit inych “naschval”? Ved ja vzdy mozem v niekom nieco vyvolat, nejaku emociu ani o tom neviem. U niekoho moze to, ze sa poskrabem na hlave vyvolat emotivny zachvat. 😛 Ako mozem vediet co odrazam v niekom inom? 😕 Ja normalne, zijem, spravam sa, a co ja viem kto na co u mna reaguje?
hm, síce žiadaš white, ale, načo ti je prosím vedieť to, aké veľké či malé zrkadlo si pre iných, .. spracuj to svoje, ver mi toto je nekonečná robota … to rozpoznania vlastností ti dá zabrať viac ako študírovanie toho či si ty zrkadlom pre iných, … je to tak, je to fakt a šlus … 😀
🙂 Ved ja nemozem chodit po ulici a vidiet – Aha! Tak tento ma toto nevyriesene, no, dneska mu to odrzkadlim. A aha! Tejto zase ukazem toto z jej nespracovanych veci…
Alebo nebodaj mozem? 🙂
Vysvetli mi, na čo by si to chcel robiť??? 🙂 Len čisto teoreticky??? 🙂 To, že máš potrebu ukázať niekomu, že má niečo nespracované – je tiež reakcia! 😉 A práve tvoja. 🙂 Ako keby ti v nich vadilo to, že so sebou nič nerobia… 🙂 (pričom to tak nemusí byť – to je to, keď riešiš druhých cez vlastné okuliare).
Samuel,
možno som celkom správne nepochopila – ale tvojou úlohou nie je chodiť po ulici a zrkadliť iným niečo, čo majú nespracované! O to sa už postarajú oni sami. Ak to majú nespracované a ty by si im to mohol zazrkadliť, oni to už uvidia. Nezávisle od toho, čo ty urobíš alebo neurobíš.
Ty máš jednu jedinú povinnosť: žiť. A ak chceš, tak aj sledovať, čo ťa na iných ľuďoch vytáča, a potom pozorovať svoje vnútorné prsvedčenia, pretože tie stoja za tým, čo ťa na iných ľuďoch vytáča.
A ako vieme, presvedčenia nie sú realita, len jej interpretácia. 🙂 Preč s interpretáciou, nech žije realita! 😀
Naozaj zaujímavý článok 🙂 tieto dni a vaše články mi akosi naznačujú že už pomaly ale isto začínam ťahať za dlhší koniec 🙂
Realitou je že teraz som vo fáze zrkadiel 🙂
… na jednej strane začínam vidieť čoraz viac podpory z môjho okolia. To tu predtým nebolo – toto zistenie je pre mňa samo osebe povznášajúci pocit pretože ma to posúva z temnoty v ktorej som sa potkýnala dosť dlho 🙂
No dôležitejší je fakt že vďaka tomu k názorom iných na moju osôbku pristupujem s čoraz väčším nadhľadom 😀 Ten odstup mi umožňuje okamžite zaostriť na môj odraz v ktoromkoľvek zrkadle 🙂 a že ich je hodne 🙂 Predtým by som v nich videla celý svet len nie seba … no dnes konečne sa snažím pozerať pod povrch veci – neznamená to že sa mi páči čo tam vidím 😦 Nevadí veď už len ten fakt že to vidím je šancou zmeniť to 🙂 Je to zábavnejšie ako sa tváriť že je všeeetko v naaajlepšom poriadku !!! ha-ha to sme sa pobavili 😀
Takže všetkými desiatimi … nech žije realita aspoň bude sranda 😀
Ano, tiez mi to pripadalo ako blbost 😀 ale potom nechapem vyrok : nastavit niekomu zrkadlo. Ako to niekomu mozem nastavit? 😕 Situacie sa zrkadlia vo mne. Ciel je aby sa vo mne nic nezrkadlilo. Ciste sklo. Ale nastavit niekomu zrkadlo…. 🙂
nastaviť niekomu zrkadlo len svojou existenciou pri nom …
prosto si len stačí všímať, čo ti na iných ľudoch vadí a sebapoznávaním dôjdeš k tomu prečo ti to vadí, teda, nastavili ti zrkadlo… podla mna sa tomu hovorí tak preto, že oni túto vlastnosť mať nemusia … zákonite ju nemusia nemusí spracuvať vnútorne a tak je to od nich k tebe len čistý odraz zo zrkadla, ako ked do ozajstného zasvietiš baterkou, oslepí to teba … ty vidíš odraz, …… nie oni … opačne to funguje tak isto …. a tak stále dokola, okolo stola la la la .. 😀 😀 😀
Samuel,
nastaviť niekomu zrkadlo – robíš to nevedome, len tým, že si taký, aký si… a ten druhý na to emocionálne zareaguje… pretože vaše zrkadliace sa zložky sa podvedome stretli… niečo ho na tebe vytočí, či má inú emocionálnu reakciu…
Zrkadlá nie sú o tom, že “tak teraz jaaaa ti ukááážem…” 🙂 Chápenzí, či ešte nie? 🙂
Samuel,
cieľ nie je, aby sa v tebe nič nezrkadlilo… To, čo sa v tebe bude zrkadliť, závisí od iných a toho, na čo reagujú. Nejaký človek predsa musí byť. Hoci pri šoférovaní po Bratislave máš dojem, že niektorým ľuďom by vyhovovalo, keby si sa z tej cesty hneď vyparil… 🙂
Cieľ je, aby si ty v druhých nevidel zrkadlo svojich nespracovaných problémov tým, že si ich všetky spracuješ. A potom si žiješ v pohode a kašleš na to, čo v tebe vidia iní. Voľne podľa hesla “staraj sa o krtince; hory sa už pretlčú samy”. 🙂
Tie zrkadlá iným nenastavuješ ty -. nastavujú si ich oni sami. Nie je to nič, čo by si ty robil aktívne alebo úmyselne. Teda, pokiaľ zrovna nie si psychológ alebo psychiater. 🙂
Ak by som ešte mohla doplniť 🙂 . Všetko je spojené, takže i tie “zrkadlá” sú pospájané a podmienené inými vecami. Napríklad, to čo si myslíme a hovoríme – naše nádeje, radosti, túžby, strachy, hnev, blaženosť…to všetko vysielame na okolie. Tým sa vytvárajú vibrácie, ktoré priťahujú k sebe rovnaké vibrácie iných ľudí. Takže nás obklopujú nám podobní ľudia, poprípade niekto, kto nám podporuje danú vlastnosť či obavu. Aký svet si vytvoríme, taký k nám príde.
Ľudia, čo nás priťahujú majú podobné vyžarovanie ako my. Je niekedy zaujímavým faktom, že obdivujeme napríklad kolegu v práci za jeho vlastnosť, o ktorej si myslíme, že ju nemáme. My ju však máme v sebe, inak by sme ho tak neobdivovali. Naše podvedomie to vie a ukazuje nám na ňom svoje zrkadlo, aby sme si konečne uvedomili, že svoju danú dobrú vlastnosť stačí prijať (máme ju v sebe) a ďalej rozvíjať. Ak sa nám to podarí, jeho vlastnosť sa pre nás stane neutrálnou a my ho jednoducho budeme mat radi, za to že je.
Rovnako to platí i naopak, v negatívnych veciach. V nich nás naše podvedomie upozorňuje na to, aby sme sa snažili vlastnosť, ktorá nás dráždi, teda je v našom vnútri nespracovaná, odstrániť. Ak by sme ju v sebe nemali, tak si ju nevšimneme, bola by neutrálna. Ak sa nám to podarí, tak buď ten niekto, kto nás dráždi odíde z nášho života, alebo zrazu ho jednoducho tiež začneme mať radi.
Nejde však o cielené vyhľadávanie. Dôležité je sebaprijatie a to nejde bez toho, aby sme milovali seba. Ak však máme milovať seba, tak by sme mali milovať svet, ľudí, všetko naokolo. Takže treba na sebe pracovať a zrkadlá sú indikátory čo by bolo treba zmeniť, na čom popracovať.
Ak má niekto pocit, že inému nastavuje zrkadlá, tak by sa mal zamyslieť nad 2vecami. Po prvé, aké vibrácie vysiela, keď je obklopený ľuďmi, ktorí podľa neho majú úplne iné vlastnosti ako on a pod ruhé, či by sa v tých ľuďoch nemal pozrieť hlavne na svoj odraz 😛 .
…Prepáčte za siahodlhý koment… 😛
hm, isia … 😯 … so sklopenými ušami a s veľkou poklonou musím konštatovať jeden veľký fakt … a síce že si pripomenula, že zrkadlá nefungujú len na neg. vlastnosti ale aj na pozitívne vlastnosti … 🙄 .. jasné že to zákonite tak byť musí, logika a ani zákony nepustia, ale každý sa chce len v jednom kuse naprávať a naprávať ťažko, cez ťažkú, rýpavú boľavú sebaanalýzu, … a pritom skutočne stačí to najzákladnejšie ……. Láska …. ak sa totižto budeme milovať, budeme vedieť so sebou lepšie pracovať aťd ….
díkes slniečko, že si to pripomenula … 🙂
Tak toto je veľmi… veľmi blízko k osvieteniu 😀 dúfam, že to nie je len pôsobením “Hunab ku”? hi hi hi 😀 áno áno áno
to je pravda treba žiť teraz 😀 nie včera… nie zajtra …večný život je teraz hi hi hi 😀 Tak je 😀 😛
toto bolo pre mňa??? 😯 či pre niekoho iného? 🙂
aj pre iné bytosti 😀 hi hi 😛
Mozno to bude od temy 🙂 ale akurat som dopozeral Matrix. Do teraz som ho nevidel. A kedze vy ste tu taku Matrixovi, 😀 chcel by som sa spitat ako si to interpretujete vy. Inak je tam vela mudrosti… Skusim si to vysvetlit ja. Matrix je vlastne mysel..? A ti agenti co ich nahanali boli zmysly? Nemohli podlahnut zmyslom? Vsetko je iluzia, iba ten matrix, cize nejake elektromagneticke impulzy. Pametam si vyrok (no co pametam, pred minutou som to dopozeral) 😀 ked ohybal lyzicu – Lyzica tam nie je, ohybas seba.
Pitam sa, pretoze teraz sa vela hovori o tom matrixe. O nejakej matici ci co. A do tejto tematiky sa moc nevyznam, takze preto… 😉
No jo, si správne. 😛
Dám ti teraz moje vnímanie Matrixu, ok?
Matrix je tento svet, do ktorého sme zapojení cez bod spojenia (Castaneda)… Agenti predstavujú “systém moci” v tomto našom svete – ten, kto je pre nich nebezpečný, má smolu (moc – peniaze).
Mne utkvela v hlave veta “follow the white rabbit”. 😛
Výrok o lyžici – to je kybalion… vesmír je mentálny, všetko máš v hlave, len si to treba uvedomiť…
A tá matica, to je to zapojenie… Tie pilulky – môžeš si vybrať, či sa chceš prebudiť, alebo nie… No keď sa rozhodneš, že hej, tak niet cesty späť.
Ono mi to strašne pripomína toltékov – u nich vie Nagual “zastaviť svet”… A toto spravil Neo na konci… Zastavil tie guľky, pamätáš?
Možno ma časom ešte niečo napadne…