“Len ten, kto z každej činnosti dokáže vyťažiť hodnotu a oddáva sa jej s plným vedomím zodpovednosti, má vnútorné právo, aby si za cieľ určil jednanie mimoriadne namiesto obyčajného, na neho pripadajúceho. Len ten, kto pociťuje svoje predsavzatie ako niečo samozrejmé a nie ako niečo mimoriadne a kto nechce hrdinstvo, ale len v triezvom nadšení prevzatú povinnosť, má schopnosť byť duchovným dobrodruhom, ako ho potrebuje svet. Niet hrdinov činov, sú len hrdinovia odriekaní a utrpení …
Tí, ktorým je dopriate podľa slobodného rozhodnutia slúžiť, mali by toto šťastie prijať ako ľudia, ktorí tým získajú pokoru … Kto sa rozhodne konať dobro, nesmie očakávať, že mu preto ľudia budú odpratávať kamene z cesty, ale musí byť pripravený na tú osudovú skutočnosť, že mu ich skôr budú do cesty klásť …
Hlavná vec je, aby postihnutí nenechali len cez seba prejsť to, čo je ich osudom, ale aby sa snažili so všetkou energiou duchovným činom v nepriaznivých podmienkach uplatniť sa ako ľudské osobnosti. Len ten si zachráni ľudský život vedľa svojho povolania, kde hľadá príležitosť, aby i v najnepatrnejšom osobnom jednaní bol človekom všetkým ľuďom, ktorí potrebujú človeka …”(doktor filozofie, docent teológie, známy kazateľ, odborný znalec stavby organov, hudobník a vykladač diela J. S. Bacha – Albert Schweitzer – vysvetľoval svoje rozhodnutie začať štúdium medicíny vyššie uvedenými slovami)
Pridaj komentár