Aká je cena skúsenosti? Kúpia si ju ľudia za pesničku? Alebo sa ju naučia z pouličného tanca? Nie, je kúpená s cenou všetkého, čo človek má – s jeho domom, jeho ženou, jeho deťmi.
Múdrosť je predávaná na opustenom trhovisku, kde nikto nechodí nakupovať. A na vyschlom poli, kde farmár márne orie na svoj chlieb.
Je to tá jednoduchá vec, ktorá jasá v letnom slnku a vinobraní, a ktorá zanecháva svoj podpis na plnom vagóne s kukuricou. Jednoduchá vec, ktorá hovorí o obozretnosti k postihnutému… ktorá hovorí rečou zákona obozretnosti k tulákovi bez domova.
Počuť plač hladnej vrany v zimnom období, keď červenú krv nasýti víno a špik z jahniat.
Je to tá jednoduchá vec, keď sa smiech zamení za náznaky hnevu, keď počuť psa zavýjať na zaviate dvere či stonať voly na bitúnku. Vidieť boha vo vetre a žehnať každý jeho náraz.
Počuť zvuky lásky v hromobití búrky, ktorá ničí dom nášho nepriateľa. Tešiť sa z plesne, ktorá zakrýva jeho pole, či z choroby, ktorá skolí jeho deti… kým naše olivy a víno spievajú a smejú sa pri našich dverách, a naše deti prinášajú ovocie a kvety.
Potom je povzdych a ľútosť už celkom zabudnutá a otrok melie pri mlyne, a zajatec na reťaziach, a chudobný vo väzení, a vojak na bitevnom poli – keď ho zlomená kosť zloží a stonajúc padá medzi šťastnejších mŕtvych.
Je to jednoduchá vec tešiť sa z prístreškov prosperity: Takto by som mohol spievať a takto sa radovať… Ale so mnou je to inak.
~William Blake, 1797~
toto som hľadal