Babylon?

Pri čítaní dnešného článku od Moniky ma napadli slová z tejto pesničky:

Babylon horí, Titanic sa potápa. Falošné zhorí, skutočné zostáva,
ty si ten ktorý, nový svet vytvára. Ostaň sebou sám, Boh má eště s tebou plán…

Potkany už vyskákali z lode, teraz pôjde ku dnu, áno blíži sa jej koniec, drahé koberce, zlaté klučky ani diamanty zrazu nie sú ničím, keď topiaci o pomoc kričí a ten plyn z trúby syčí a my sa hráme zo zápalkami, strácame čas hádkami a mlátime sa pálkami. Pritom stačí na okamih zastaviť, pozrieť pravde do očí a správny smer si nastaviť .

Už aspoň vieme čo nám nefunguje, vieme čo je chybné, že to umelé nekvitne, keď si mimo nie si v rytme, radšej zapni kým ťa vypne, lebo svet nečaká na nikoho prirodzenú živú krásu nenahradíš plastikou. Končí sa váš maškarný ples, lebo pre svoje vlastné haluze nevidíte les a  Titanic sa potápa my pripíjame dole ej Babylon vám horí a my prilievame olej.

Toto není oheň, ktorý sa dá zahasiť, toto je oheň ktorý všetko spáli, aby si mohol nové postaviť na nové základy a začať od znova, či je to potopa alebo oheň čo pálí všetko dokola. Ukončí jednu dekádu aby novú začal, som pripravený po spálenej zemi od znova začať kráčať a takto to vždy pôjde dokola, pokiaľ ľudia nezistia čo je to pokora, každý od znova.

Horí, tento oheň to je ten čo páli, ten čo spáli, pred tým ťa nikto neuchráni, lebo sme ho založili sami našimi výmyslami zlými úmyslami rozložili oheň nevýdaný. Rozdúchavali ho roky pokým nepovstal – pridávali, prikladali a ďalej sa rozrastal, dostal sa spod kontroly a ďalej sa šíril, keď si myslíš že ho zahasíš tak sa mýliš.

Záchranná misia je zahájená, po mnohých tisícročiach končí zemská karanténa, vlčia svorka v ovčích kožuchoch je odhalená opona padá končí dráma režisér je na kolenách. Vláda ľudu rozoberá vaše luxusné kulisy už nie sme iba komparzisti niekde v zákulisí. My si volíme prírodu, už sme pridlho závislí na veciach, na ktorých to podstatné nezávisí.

Symbolicky beriem do rúk benzín lejem ho z kanistru, nech zmiznú všetky masky čo nechcú zmeniť prístup. Skalpelom odstraníš len cistu, musíš liečiť nádor v mysli, čo zpôsobuje tú schizmu. Nová Zem je na dosah, nie to fatamorgána, vstupujeme do finále vrcholí šachová dráma. Večný súboj dobra a zla, rozhodnutie je na nás, či sa posunieme vpred po roku 2012.

A na záver z podobného súdka (na zamyslenie):

text