Feeds:
Články
Komentáre

Archive for január, 2012

Ježiš, Syn človeka


Chalíl Džibrán, arab. جبران خليل جبران بن ميخائيل بن سعد‎ – Džibrán Chalíl Džibrán ibn Míchá’íl ibn Sa’ad

Minulý týždeň som sa vrátila k čítaniu knižky JEŽIŠ, Syn človeka. Očami ľudí, ktorí ho poznali, z ktorej som už úryvok priniesla = TU  Niektoré knihy čítam s určitou pravidelnosťou, napr. MIRDAD, a teda sa ani nečudujem, že autori menovaných kníh boli priateľmi 🙂 Príležitostne sem pridám ešte niekoľko úryvkov, tak nech sa páči – začíname 🙂 alebo presnejšie – pokračujeme :

Nože sa dívajte do tohto prúdu a načúvajte jeho melódiám! Ustavične hľadá more, a hoci jeho hľadanie nemá konca, spieva o svojom tajomstve deň čo deň, od poludnia k poludniu. Kiež by ste aj vy takto hľadali Otca, ako potok hľadá more.“(str. 60) (viac…)

Read Full Post »

Víkendová nádielka


Nemôžem si pomôcť – pri počúvaní týchto pesničiek počujem hlas INDIGO detí… 🙂

a začiatok “konca” 🙂

 

Read Full Post »


… Láska je hlboká ako oceán, vysoká ako hviezdna klenba a šíra ako nebesá. …

… Láska, ktorá sa zrodila v lone Nekonečna a ktorá zostupuje na Zem s mystériom noci, sa uspokojí len s nesmrteľnosťou a svoje naplnenie nájde len pred Bohom. …

 Chalíl Džibrán – Zlomené krídla (viac…)

Read Full Post »


Láska mi bude jedinou priateľkou. Budem jej načúvať ako hymne, budem ju popíjať ako víno z čaše a oblečiem si jej rúcho. Za svitania ma láska prebudí zo spánku a zláka do prírody. Cez poludnie mi láska vytvorí pod stromami tônisté miesto, kde tak ako vtáci aj ja nájdem úkryt pred slnečnou páľavou. A večer budem načúvať piesni, ktorou sa príroda lúči s denným svetlom, a bude to opäť láska, čo mi v oblakoch zjaví duchov ako ticho víria v priestore. Počas noci ma láska bude kolísať v náručí a ja budem snívať o vyšších svetoch, kde žijú duše milencov a ešte aj duše básnických pevcov.

Read Full Post »


🙂 nech sa páči, ochutnajte, prosím :

🙂 za túto lahôdku,
večer, ráno i k obedu,
patrí vďaka Minnemu 🙂

Read Full Post »


To, čo nazývame mayským kalendárom, by sa presnejšie mohlo nazvať aj “mezoamerický kalendár” už len kvôli tomu, že ho používal takmer každý v starodávnom Mexiku.  Takže okrem používania tohto kalendára boli pre tento región a civilizáciu určujúce aj pyramídové chrámy, spoločná mytológia a  uctievanie ženy. Kalendár môže byť rovnako starý ako celá mezoamerická civilizácia. Veľa odborníkov pripisovalo vynájdenie mezoamerického kalendára – často nazývaného aj Posvätný kalendár, hlavne kvôli silnému duchovnému významu – práve Olmékom (považujú sa za materskú kultúru ostatných mezoamerických kultúr).

Mayský kalendár sa skladá:

  • z Tzolk’in-a  alebo “obradného almanachu” 260 dní, ktorý obsahuje 20 symbolických denných znakov a sérií 13 čísel (13 x 20 = 260)
  • a zo slnečného kalendára so 365 dňami, nazývaného aj ako Haab (v Yucatskej mayštine).

Tzolk’in a Haab do seba zapadajú a preplietajú sa ako ozubené kolieska. Rovnaká kombinácia číselných dní v Tzolk’ine a v Haabe (napr. 13 Akbal v Tzolk’ine a 10 Yaxkin v Haabe) nastane raz za 52 rokov. Tento 52-ročný cyklus je známy ako Kalendárny okruh. (viac…)

Read Full Post »


V čase, keď som veľa rozjímal o prírode a meditoval nad knihami a rôznymi spismi, ku mne znenazdajky cez jej pery prehovorila láska. Môj život bol dovtedy pustý, prázdny a ľahostajný a kým sa predo mnou ona nevynorila ako anjel, spal som ako Adam v raji. Ona sa stala Evou môjho srdca a premenila ho na dejisko zázrakov a zjavení. Naučila ma chápať zmysel života a rozpoznať skutočnosť od ilúzie. Prvá Eva zavinila, že Stvoriteľ vyhnal Adama z raja a obaja museli za trest zostúpiť do sveta hriechu.

Read Full Post »


Kto neokúsil bolesť a žiaľ, ten sa nenarodí druhý raz, toho Láska nepoloží do kolísky snov a jeho život zostane nepopísanou stránkou v Knihe života. V onom roku sa mi zjavili anjeli a hľadeli na mňa očami jednej krásnej ženy. A hneď za nimi prišli poslovia pekla, aby ukuli svoje plány v srdci jedného bezcharakterného muža. Kto nezazrel anjelov a démonov v zázrakoch a protivenstvách svojho života, toho srdce zostáva bez poznania, toho duša nechápe nič. …
Nepreriekla ani slovo, lebo vedela, že krása sa prihovára nebeským jazykom a že táto reč je vznešenejšia než všetky hlásky vytvorené našimi perami. Tým nebeským jazykom je reč veľkého ticha. Aj v pokojnom jazere splývajú všetky veselé pesničky potokov a riek a ich veselý zurkot sa mení na hlboké mlčanie. Len náš duch rozumie kráse, lebo sám v nej žije, osviežuje sa v nej a rastie. Našu myseľ však krása privádza do rozpakov, a hoci sa ju ľudia pokúšajú vtesnať do slabík a vyjadriť slovami, nikomu sa to nepodarí. Krása je skôr vlnivé chvenie, ktoré prúdi medzi srdcami dvoch ľudí, a preto uniká nášmu pohľadu. Pravá krása sa zjavuje v lúčoch prenikajúcich z najsvätejšieho vnútra duše, ich svetlo prežiaruje naše telo tak, ako sa život vlieva z vnútra zeme do rastlín a ich kvetov a požičiava im farbu a vôňu. Najväčším prejavom skutočnej krásy je duchovné splynutie muža a ženy. Dochádza k nemu, ak sa stretnú dve vzájomne si blízke duše. Za čas kratší ako jedna sekunda vzniká cit prevyšujúci všetky city. A tento duchovný cit je to, čo nazývame láska.
Láska je jediná sloboda na tomto svete, pozdvihuje dušu do vznešených výšav, ľudské ani prírodné zákony jej v tom nemôžu zabrániť.(viac…)

Read Full Post »

Older Posts »