Ako krahulík ukradol oheň

Austrália – mytológia, Severné Teritórium :

Krahulík djungarabaja, jastrab bugaidjama a pes moin spolu ako priatelia táborili pri vysokom kopci. Mali sa dobre, jedla i pitia mali dosť, a tak im dokopy nič nechýbalo. Raz sa pes vydal do buša, mal šťastie a nazbieral sladké aj horké yamy. Keď sa s nazbieranými plodmi vrátil do tábora, zamyslel sa na chvíľu a potom riekol :

Mám nápad, chcem niečo skúsiť. Čo by ste povedali tomu, ak si odlomím zvláštnu paličku a tou založím oheň ? Stačí ju roztočiť medzi dlaňami, dať pod ňu podložku a až to začne dymiť, musíme priložiť suchú trávu. Tá sa zapáli, my budeme mať oheň a jedlo si upečieme. Už teraz mám na to chuť !

Šiel do lesa a vrátil sa s niekoľkými drevenými paličkami, sadol si na zem a začal jednu z nich medzi dlaňami roztáčať. Bol ale netrpezlivý a k tomu nešikovný a paličku zlomil. Vzal si inú, ale aj tú zlomil. Nevedel s nimi narábať, nech robil, čo robil, stále boli bez ohňa.

Bude lepšie, povedal, ak sa pôjdem poobzerať, či by som niekde našiel žeravé uhlíky. To by sme mali oheň a mohli si jedlo uvariť. Tak šiel a chodil bušom, až došiel k táboru v Birangma. Tam sa schoval za pandánový strom a trpezlivo čakal. Niekoľko žien tam zbieralo yamy a iné divé plodiny a s nazbieraným jedlom sa vrátili do tábora. Bez obtiaží rozložili oheň, pretože vedeli, čo a ako je potrebné robiť. Pripravili si ohnisko a uložili do neho niekoľko kameňov, aby na nich mohli piecť. Keď drevo zhorelo, vymietli všetok popol a ponechali v ohnisku len žeravé uhlíky. Práve na to pes čakal. Vyskočil a chcel vziať horiaci konár, ale ženy ho uvideli a zahnali.

Pes sa teda vrátil do tábora a povedal svojim priateľom – Nepodarilo sa mi to, som moc veľký a každý si ma hneď všimne. Len to skús ešte raz, veď si tak rýchly, že ťa nikto nedobehne. Ešte to skús ! povedali mu priatelia. Pes sa nechal nahovoriť na ešte jeden pokus, ale ženy ho zasa odohnali skôr, než by im vzal oheň. Nejde to, povedal pes, každý si ma všimne a odoženie. A naviac mám ruky boľavé od toho, ako som točil paličkou, aby som zapálil oheň a nohy mám boľavé od toho, ako som musel utekať pred ženami. Ja už dnes nikam nepôjdem, radšej zjem yamy surové a pôjdem spať. Skús to ty, krahulík djungarabajo, možno budeš mať viac šťastia, než ja.

A tak krahulík šiel k táboru žien, kam pred ním chodil pes moin. I on sa schoval za pandánový strom a čakal, ký prídu ženy z buša a budú pripravovať oheň na varenie jedla. Dočkal sa, ale ženy sa pri príprave ohniska stále dívali okolo seba, či sa tam zasa nepotuluje divoký pes. Pretože vedeli, že táborí s jastrabom, strážili aj oblohu a dívali sa, či náhodou nepriletí jastrab. Schovaného krahulíka si vôbec nevšimli, lebo bol malý a nenápadný. Spokojne pokračovali, vymietli popol z ohniska a jeden veľký horiaci kus dreva odsunuli na okraj. Akonáhle to urobili, krahulík už nečakal, strmhlav sa vrhol k ohnisku, vzal horiace drevo a víťazoslávne vykríkol : Díííd, díííd ! Ženy sa ho pokúšali zadržať, ale krahulík im ľahko uletel aj s horiacim drevom. Mieril rovno do tábora a ako mu žeravé uhlíky odpadávali z horiacej vetvy, dodnes tvoria cestu vedúcu od tábora žien v Birangma do ich tábora pri Djungarabaja.

Keď krahulík prišiel do tábora, zistil, že pes bol netrpezlivý a zjedol yamy surové. Ty si ich zjedol surové, skríkol krahulík, a ja som nám zatiaľ priniesol oheň ! Prečo si ešte chvíľu nepočkal ? Ty sa tej nedočkavosti a netrpezlivosti nezbavíš !

A mal pravdu. Pes dnes nerozpráva a potravu žerie surovú, pretože nedokáže čakať. Aj napriek tomu všetci traja spolu stále žijú na tom mieste, ako v dobe snov, pri Djungarabaja, na mieste pomenovanom po krahulíkovi.

/Zdroj – voľne preložené a krátené/