O mrakoch, kameňoch a Eliášovi… :)

Neviem, prečo ma ešte stále prekvapuje, že “vidím”… Vidím vo snoch. Snívali sa mi 4 sny s čiernymi mrakmi, ktoré prišli z východu… potom (popri bojovníkoch v bielych dresoch) cesta na bojisko (kde som dostala 4 kamene – rubín zoisit, hematit, červený karneol… a na štvrtý si nespomínam). Potom som sa otočila a videla som voz… Taký čo ťahajú kone, aký používali bojovníci v arénach.

Včera sme sedeli s malým na balkóne a pozerali sme sa ako prší. Pozrela som sa na čierne mraky. Celý deň som sa cítila akosi na kolenách… Úspešne sa mi rozbil sebaobraz, konečne…

Pozerám sa teda na oblohu a čierne mraky a dážď mi pripomenuli tie 4 sny o čiernych mrakoch. Nastalo to – očista prišla a ja som zrazu vedela, kvôli čomu som tam kde som (a uvidela som to práve kvôli rozbitému sebaobrazu, práve v ten deň). Začala som sa usmievať – a úsmev neskôr prešiel do smiechu. Nastavila som tvár k zablúdeným kvapkám dažďa… A bolo mi dobre. 🙂

Večer mi blbla wifina, tak som prešla na stolný PC. Brat si zabudol vypnúť facebook, tak som si všimla, že mu niekto písal do rozhovoru… Mierne som vypúlila oči – bol to tréner (bojovník 😛 ) aikida, jeden náš známy (hľadal niekoho, kto by mu vedel požičať jeden nástroj, tak sa pýtal brata, či nevie pomôcť). Pár týždňov dozadu mám chuť zapísať sa na nejaké bojové umenie. Hľadala som v okolí, čo je v ponuke – vŕtalo mi v hlave aj toto… No zatiaľ som to neriešila, ako keby nenastal čas… Až teraz… Ha.  🙂

Ráno som sa zobúdzala na prebúdzajúcu sa kundalini energiu. V polospánku mi vystúpila na úroveň lopatiek. Keď sa obliekam do práce, zvyknem mať rituál – dám si do vačku (alebo keď nemám vačok, do tašky) nejaký kameň, ktorý chce ísť ráno so mnou. 😀 Dnes som si dala do vrecka hematit a rubín zoisit. Keď už teda tie čierne mraky úradujú (druhý deň), nech sú teda so mnou, pekne vo vačku. 🙂 Predpokladám, že chceli poukázať na nejaké tie veci… napr. hematit:

• lieči karmický hnev a poskytuje odvahu čeliť karmickým potýčkam
• lieči tých, čo boli v minulých životoch bojovníkmi a sú nimi aj v tomto živote (no áno, nech žijú samurajovia 😀 )

Škoda, že si nepamätám ten štvrtý kameň. (Po rozumovej analýze som dospela k tomu, že štvrtý nebol asi až tak podstatný, lebo je súčasťou jedného z troch… Červený karneol je červený práve vďaka prímesi hematitu… Rubín zoisit je zlúčenina rubína a zoisitu…)

Práve ma napadla myšlienka, že som mala 4 sny o tých mrakoch a dostala som 4 kamene… (na každý mrak jeden kameň) a posledný štvrtý sen mal pokračovanie – o tých bojovníkoch, 4 kameňoch a voze… Tento doplňujúci sen mi povedal viac, ako tie 4 predchádzajúce (a do toho nepočítam jeden sen o čiernom mraku, ktorý sa sníval malému po tom, čo už ja som mala 2 sny za sebou). No proste haluz. 🙂

V práci som sa pozrela do kalendára. Meniny má Eliáš – prorok z Biblie. Nanebovzatý majster podľa všetkého… Prvý bol Henoch. Eliáša si zobral ohnivý voz v záprahu ohnivých koní. (je to divné 🙂 , no docvaklo mi to práve dnes,  na jeho meniny… ako keby sen nebol len ukazovateľom toho, čo sa bude riešiť, ale aj toho, že kedy… a čo mi má pripomenúť… 🙂 )

Koniec Eliášovho života je zahalený tajomstvom, ktoré biblisti vysvetľujú rozličným spôsobom. Je to druhý prípad v Starom zákone, keď sa hovorí o dajakom človekovi, že nezomrel, ale “Boh ho vzal”. V prvom prípade to bol spravodlivý praotec Henoch, ktorý “chodieval s Bohom a nebolo ho viac, lebo Boh ho vzal” (Gn 5, 24).
Druhý prípad bol prorok Eliáš, ktorého Boh “vzal vo víchrici do neba” (por. 2 Kr 2, 1. 11). Prorok predvídal tento mimoriadny odchod zo sveta a nechcel mať pri ňom svedkov. Preto sa chcel odlúčiť od svojho žiaka Elizeja. Ale ten tiež vedel, čo sa má stať, a preto za nič na svete nechcel opustiť svojho učiteľa. Vedeli to dokonca aj viacerí “prorockí synovia”. Udalosť podrobnejšie opisuje druhá kapitola Druhej knihy kráľov. Nepomohlo ani to, že sa Elizej stále pridŕžal Eliáša. Ako sa idúcky zhovárali, odrazu ich oddelil “ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba” (2 Kr 2,11). Elizejovi ostal iba Eliášov plášť ako znak prorockého poslania, ktoré naňho prešlo od jeho majstra.

V Knihe Sirachovho syna sa oslavuje Eliáš ako ohnivý prorok, ktorého slovo horelo sťa fakľa. Bol slávny zázrakmi… Je určený pre budúce ťažké časy, aby zmiernil Boží hnev, obrátil srdcia otcov k synom a obnovil Jakubove kmene. (Por. Sir 48, 1-11) Je to pripomienka Malachiášovho proroctva: “Hľa, ja vám pošlem Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Pánov…” (Mal 3, 23n)
Na Eliáša sa odvolávajú aj viaceré spisy Nového zákona. Ján Krstiteľ vystupoval “s Eliášovým duchom a mocou” ako Kristov predchodca (por. Lk 1, 17; podobne Mt 17, 10-12 a Mk 9, 9-13). Pri Ježišovom premenení na hore Tábor je spolu s Ježišom aj Eliáš (Mk 9, 2-8; Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36). Na Eliášov príklad sa odvoláva apoštol Jakub, keď vo svojom liste prízvukuje naliehavú modlitbu (por. Jak 5,17n).
(Zdroj)

Tak… mali by sme asi všetko. Mraky, kamene, bojovníkov, pripravený voz… Chýba už len Dúha. 🙂
Tá je tiež na pláne… 🙂 Bolo ju vidno na kopci – nadhľad robí divy. Čím nižšie sme vo sne schádzali z kopca, tým väčšia hmla bola a na dúhu nebolo vidno… 🙂

Nejako mi to pripomína príbeh Čarodejníka z krajiny Oz… 😆