Neviem, prečo ma ešte stále prekvapuje, že “vidím”… Vidím vo snoch. Snívali sa mi 4 sny s čiernymi mrakmi, ktoré prišli z východu… potom (popri bojovníkoch v bielych dresoch) cesta na bojisko (kde som dostala 4 kamene – rubín zoisit, hematit, červený karneol… a na štvrtý si nespomínam). Potom som sa otočila a videla som voz… Taký čo ťahajú kone, aký používali bojovníci v arénach.
Včera sme sedeli s malým na balkóne a pozerali sme sa ako prší. Pozrela som sa na čierne mraky. Celý deň som sa cítila akosi na kolenách… Úspešne sa mi rozbil sebaobraz, konečne…
Pozerám sa teda na oblohu a čierne mraky a dážď mi pripomenuli tie 4 sny o čiernych mrakoch. Nastalo to – očista prišla a ja som zrazu vedela, kvôli čomu som tam kde som (a uvidela som to práve kvôli rozbitému sebaobrazu, práve v ten deň). Začala som sa usmievať – a úsmev neskôr prešiel do smiechu. Nastavila som tvár k zablúdeným kvapkám dažďa… A bolo mi dobre. 🙂
Večer mi blbla wifina, tak som prešla na stolný PC. Brat si zabudol vypnúť facebook, tak som si všimla, že mu niekto písal do rozhovoru… Mierne som vypúlila oči – bol to tréner (bojovník 😛 ) aikida, jeden náš známy (hľadal niekoho, kto by mu vedel požičať jeden nástroj, tak sa pýtal brata, či nevie pomôcť). Pár týždňov dozadu mám chuť zapísať sa na nejaké bojové umenie. Hľadala som v okolí, čo je v ponuke – vŕtalo mi v hlave aj toto… No zatiaľ som to neriešila, ako keby nenastal čas… Až teraz… Ha. 🙂
Ráno som sa zobúdzala na prebúdzajúcu sa kundalini energiu. V polospánku mi vystúpila na úroveň lopatiek. Keď sa obliekam do práce, zvyknem mať rituál – dám si do vačku (alebo keď nemám vačok, do tašky) nejaký kameň, ktorý chce ísť ráno so mnou. 😀 Dnes som si dala do vrecka hematit a rubín zoisit. Keď už teda tie čierne mraky úradujú (druhý deň), nech sú teda so mnou, pekne vo vačku. 🙂 Predpokladám, že chceli poukázať na nejaké tie veci… napr. hematit:
-
lieči karmický hnev a poskytuje odvahu čeliť karmickým potýčkam
-
lieči tých, čo boli v minulých životoch bojovníkmi a sú nimi aj v tomto živote (no áno, nech žijú samurajovia 😀 )
Škoda, že si nepamätám ten štvrtý kameň. (Po rozumovej analýze som dospela k tomu, že štvrtý nebol asi až tak podstatný, lebo je súčasťou jedného z troch… Červený karneol je červený práve vďaka prímesi hematitu… Rubín zoisit je zlúčenina rubína a zoisitu…)
Práve ma napadla myšlienka, že som mala 4 sny o tých mrakoch a dostala som 4 kamene… (na každý mrak jeden kameň) a posledný štvrtý sen mal pokračovanie – o tých bojovníkoch, 4 kameňoch a voze… Tento doplňujúci sen mi povedal viac, ako tie 4 predchádzajúce (a do toho nepočítam jeden sen o čiernom mraku, ktorý sa sníval malému po tom, čo už ja som mala 2 sny za sebou). No proste haluz. 🙂
V práci som sa pozrela do kalendára. Meniny má Eliáš – prorok z Biblie. Nanebovzatý majster podľa všetkého… Prvý bol Henoch. Eliáša si zobral ohnivý voz v záprahu ohnivých koní. (je to divné 🙂 , no docvaklo mi to práve dnes, na jeho meniny… ako keby sen nebol len ukazovateľom toho, čo sa bude riešiť, ale aj toho, že kedy… a čo mi má pripomenúť… 🙂 )
Koniec Eliášovho života je zahalený tajomstvom, ktoré biblisti vysvetľujú rozličným spôsobom. Je to druhý prípad v Starom zákone, keď sa hovorí o dajakom človekovi, že nezomrel, ale “Boh ho vzal”. V prvom prípade to bol spravodlivý praotec Henoch, ktorý “chodieval s Bohom a nebolo ho viac, lebo Boh ho vzal” (Gn 5, 24).
Druhý prípad bol prorok Eliáš, ktorého Boh “vzal vo víchrici do neba” (por. 2 Kr 2, 1. 11). Prorok predvídal tento mimoriadny odchod zo sveta a nechcel mať pri ňom svedkov. Preto sa chcel odlúčiť od svojho žiaka Elizeja. Ale ten tiež vedel, čo sa má stať, a preto za nič na svete nechcel opustiť svojho učiteľa. Vedeli to dokonca aj viacerí “prorockí synovia”. Udalosť podrobnejšie opisuje druhá kapitola Druhej knihy kráľov. Nepomohlo ani to, že sa Elizej stále pridŕžal Eliáša. Ako sa idúcky zhovárali, odrazu ich oddelil “ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba” (2 Kr 2,11). Elizejovi ostal iba Eliášov plášť ako znak prorockého poslania, ktoré naňho prešlo od jeho majstra.V Knihe Sirachovho syna sa oslavuje Eliáš ako ohnivý prorok, ktorého slovo horelo sťa fakľa. Bol slávny zázrakmi… Je určený pre budúce ťažké časy, aby zmiernil Boží hnev, obrátil srdcia otcov k synom a obnovil Jakubove kmene. (Por. Sir 48, 1-11) Je to pripomienka Malachiášovho proroctva: “Hľa, ja vám pošlem Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Pánov…” (Mal 3, 23n)
Na Eliáša sa odvolávajú aj viaceré spisy Nového zákona. Ján Krstiteľ vystupoval “s Eliášovým duchom a mocou” ako Kristov predchodca (por. Lk 1, 17; podobne Mt 17, 10-12 a Mk 9, 9-13). Pri Ježišovom premenení na hore Tábor je spolu s Ježišom aj Eliáš (Mk 9, 2-8; Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36). Na Eliášov príklad sa odvoláva apoštol Jakub, keď vo svojom liste prízvukuje naliehavú modlitbu (por. Jak 5,17n).
(Zdroj)
Tak… mali by sme asi všetko. Mraky, kamene, bojovníkov, pripravený voz… Chýba už len Dúha. 🙂
Tá je tiež na pláne… 🙂 Bolo ju vidno na kopci – nadhľad robí divy. Čím nižšie sme vo sne schádzali z kopca, tým väčšia hmla bola a na dúhu nebolo vidno… 🙂
Nejako mi to pripomína príbeh Čarodejníka z krajiny Oz… 😆
Zaujímavý pohľad na Eliáša je aj v knihe Paula Coelha “Piata hora”, odporúčam:)
ďakujem… 🙂 čaká ma na poličke už zopár mesiacov, asi nastal čas prečítať si ju… 🙂
White, ale ty nám neuletíš, však? 😦 🙂
Tak mračienka si predpovedala aj tie na oblohe. Vďaka nim včera mamina musela ratovať muškáty v oknách a prádlo zbierať pod nimi 🙂 .
Veľmi zaujímavý príbeh, ďakujem zaň.
toš jedine kebyže si dám Redbull 😛 😀
Možno bude pršať 4 dni… 😕 (a možno nie 😀 ) Pozdravujem maminu aj muškáty, dúfam, že sú OK. 😀
Ach jaj, chytá ma melanchólia… 🙂 Takto pred 4 rokmi som dokončievala vyšívaný vankúš pre malého, pozerala pri tom film “Meet Joe Black” a dostala prvú kontrakciu… 😀 (a rodila celý nasledujúci deň… 😆 )
no, nieže by som bola nejaká paranoidná, ale tá ŠTVORKA ma nejako prenasleduje… všímaš? 😕 😆
🙂 hviezdička … všetko najlepšie vám obom .. ale aj Slnečnému pánovi .. ešte stále ma tak krásny smiech? ….
no nič, užite si to spolu, je to veľkáááá sláááva a to si treba vychutnať … posielam pusinku Slnečnému pánovi …. 🙂
krásny dníčok prajem maminke a aj Slniečku a aj iným okolo šuchnúcim sa samozrejme 🙂
ďakujem 🙂 pusinku odovzdám 🙂 jj, krásny smiech má… plus to štebotanie okolo v kuse a tá nevyčerpateľná energia… 😀 To už ani nie je Duracel pohon ale rovno solárny… 😀
ďakujeme, pekný deň aj tebe… 🙂
Dobrý den,
ženy(děvčata) prosím Vás, nahoďte tam jiné téma,
již nepřetržitě druhý den prší a řeky se místy vylévají z břehů… 🙂
sám to nezvládnu… 🙂
děkuji za pochopení… 🙂
White tu melancholii z mraků a deště nechte odejít… 🙂
“chci Vás” vidět rozesmátou od ucha k uchu… 🙂
krásný den Všem… 🙂
😀 ďakujem Nitram 😀 Tá melanchólia bola len chvíľková a spomienková, nie oblačno-daždivá 😉 Ten môj úsmev je takmer ako permanentný make-up… Voda ho nezmýva… 😀
Inšpiráciou nech je víkendová nádielka (o chvíľku)… 😉 😀
…a nechám sa teda (ako vždy) viesť neviditeľnou rukou osudu… 😉 😀
Niekto si prosil slniečko? 😛 Tak nech sa páči:
… 🙂 …
děkuji…
*…alebo sa poriadne v tom daždi dívať popod nohy, či náhodou nenájdete jednu smutnú, opustenú a mokrú 50eurovú bankovku ako ja dnes ráno *
tak to je zrovínka ta, co vypadla z převrácené truhly na voze… 🙂
užijte ji ve zdraví…
dobrý den Všem… 🙂
Ďakujem Nitrame 🙂 ,
som nevedela, že ste s tým vozom zavítal i k nám 😛 . Už som sa zľakla, že ju budete chcieť vrátiť, lebo ja som si za ňu kúpila čokoládu 😛 .
*som nevedela, že ste s tým vozom zavítal i k nám *
po celém širém světě… Barunko… 🙂
čokoládu, říkáte… ?
tak to jste nemohla udělat lépe… 🙂
a smím-li se ptát, jaká byla… ? mléčná, hořká, s kandovaným ovocem či rozinkami…:-)
že bych aspoň na dálku chuťové buňky podráždil… 🙂
🙂 mliečna s nugátovým krémom 🙂 … to je v poslednej dobe moja favoritka 🙂
Isia, děkuji za upřímnost… 🙂
mám také favoritku… :-),
to již víte, že je to hořká čokoláda,
ze sladkých čokolád,
sladká čokoláda s oříšky,
když ta není,
z plněných sladkých čokolád,
je to čokoláda s karamelem… 🙂
a budu nucen přestat,
nebo neodolám,
raděj zajdu k příchozí moonice na chleba… 🙂
Len si kľudne dajte Nitrame … la dolce vita je najlepší životný štýl 😛 . Keď od niekoho dostanem orieškovú čokoládu, viem kam ju poslať, lebo ja takú nerada 🙂 .
Ale zase je pravda, že v niektorých životných situáciach je kúsok chleba sladší ako lesný medík. 🙂
tak děkuji Isia… 🙂
zde je adresa:
Mr. Sun
Sluneční paprsek 1
260 78 Hvězdná Brána
Upozornění : Čokoládu je nutné zasílat pouze za nočních chladných večerů za svitu Luny… 🙂
mňam, chléb s máslíčkem a medíčkem dělám sobě i mladšímu synkovi dost často, pantáta(otec bílé laňky) má včelstva, takže medu je hojnost, časem bych se chtěl o nějaké to včelstvo starat i sám… 🙂
neznám nic lepšího… 🙂
Pane Mr. Sun, ale k vám je problém dôjsť, veď pri vašich erupciách by ste spálili poslíkovi holubovi perie 🙂 , nieto ešte roztopili čokoládu. 😛 Ani svit luny by nepomohol.
Isia… 🙂
mluvíte s Mr. Sunem, nebo se mnou… 🙂
1) neříkal jsem, že jsem Mr. Sun,
ale uvedl jsem adresu na kterou máte čokoládu posílat… 🙂
2) jak jsem sdělil, je nutné zasílat poštovní zásilku za svitu Luny…
tj. za chladného slunečního paprsku, jež je v podstatě “odrazem v zrcadle” kde zrcadlem jest Luna… 🙂
3) v žádném případě není nutností vlastnit poštovního holuba,
jednoduše za svitu měsíce, dáte čokoládu na venkovní stranu okenního parapetu v přízemí, tak aby byla dobře osvětlena… měsíčním svitem… 🙂
o vše ostatní se již postará paprsková teleportace(popřípadě náhodní kolemjdoucí)… 🙂
dobrý večer … 🙂
Nitrame,
na parapet od jedného dňa už nikdy nič nedávam. Raz som tam dala prosbu a vyplnila sa 😛 …škoda 😦 . Ale tak naučila som sa aspoň 🙂 .
Na svojho holúbka nedám dopustiť. Jeden čas mi nosieval kofolu až z východu. Len si asi vždy pred cestou chlupol trochu piva a tak prišiel naprázdno, lebo kofolu rozlial a pohár rozbil 😛 .
*Raz som tam dala prosbu a vyplnila sa 😛 …škoda 😦 *
Isia, proč škoda… ? ten povzdech nechápu…
nechcete-li, nevysvětlujte…
i tato píseň je povzdechem…
krásný den přeji nejen Vám… 🙂
Nitrame,
ale tak no 🙂 , po niečom/niekom som túžila a keď sa mi to vyplnilo po mesiaci som prišla na to, že vlastne veď – “po tomto som ja netúžila” 🙂 a po dvoch rokoch spoločného žitia som sa odhodlala vzťah ukončiť. Podarilo sa mi však spáliť jeden pre mňa dôležitý most, čo ma potom v myšlienkach prenasledovalo 10rokov.
Keby nebol papierik na parapete, stalo by sa to aj tak, ale takto som mala na čo hádzať vinu 😛 . Zlý papierik, zlý parapet, fuj, fuj 😛 .
ach tak, nyní již onen povzdech chápu…
a děkuji Vám za slova upřímnosti Isia… 🙂
dáme-li na parapet čokoládu,
ráno možná najdeme na místo čokolády papírek s poděkováním a žádostí o schůzu… 🙂 možná i vyznáním… lásky… 🙂
Pri spomienke na túto tému sa mi vždy pripomenie jedna pesnička… približný preklad je asi takýto:
Leť, leť… leť do výšin pesnička,
získaj si belasú oblohu.
Príď, príď, prosím neodíď,
príď a počúvaj len pesničku.
Čakal/a som, že konečne prehovorím,
vyslovím všetko, čo si myslím.
Vypočuj si, vypočuj si prosím,
to, čo je pre mňa najsvätejšie.
Prosím ver, aby som ti verila,
prosím dôveruj, aby som i ja dôverovala.
Prosím hovor, aby som ťa mohla osloviť,
prosím ži, aby som i ja mohla žiť…
🙂
Že by mi nejaký anjelik dal za okno papierik … s poďakovaním? 🙂 To by sa mi páčilo – “milá Isia. Ďakujem za čokinu, bola fajn, ale nabudúce by som radšej poprosil študentskú pečať.” 😛
Alebo znenie typu – “a pol litra slivovice by nebolo?” 😛
😆 toto bolo dobréééé 😆