Hra Svetla a tieňov :-)

Práve čítam Mirdad a delím sa o úryvok, ktorý mi pripomína nielen dualitu, ale aj človeka ako Hru  Svetla a tieňov. Vnímam to tak, že Svetlo je jediné, avšak vrhá rôzne tiene … Záleží len na každom z nás, či vrhne tieň pred seba = pôjde od svetla do tmy alebo vrhne tieň za seba = pôjde z tmy do svetla 🙂

Mikhail Naimy – Mirdad, kapitola 14., voľný preklad – Rozhovor medzi dvoma archanjelmi a rozhovor medzi dvoma arcidémonmi u večného zrodenia človeka :

Mirdad : U večného zrodenia človeka viedli dvaja archanjeli na vyššom póle Všehomíru nasledujúci rozhovor.

I riekol prvý archanjel : Na Zemi sa narodilo zázračné dieťa a Zem bola zaplavená svetlom.

I povedal druhý archanjel : Na nebi sa narodil veľký kráľ a celé nebo jasá.

1. archanjel : Je to plod spojenia medzi nebom a Zemou.

2. archanjel : Je večným spojením otca, matky a dieťaťa.

1. archanjel : V ňom je Zem povznesená.

2. archanjel : V ňom je nebo ospravedlnené.

1. archanjel : V jeho očiach usína deň.

2. archanjel : V jeho srdci spí noc.

1. archanjel : Jeho hruď je hniezdom vetra.

2. archanjel : Jeho hrdlo je osnovou harmónie.

1. archanjel : Jeho paže objímu hory.

2. archanjel : Jeho prsty dosiahnu na hviezdy.

1. archanjel : V jeho kostiach zúri oceán.

2. archanjel : V jeho žilách koluje slnko.

1. archanjel : Jeho ústa sú kováreň.

2. archanjel : Jeho jazyk je kladivo a kovadlina.

1. archanjel : Okolo členkov má reťaze zajtrajška.

2. archanjel : V jeho srdci je kľúč k tým reťaziam.

1. archanjel : Zatiaľ sa váľa v prachu ako dieťa …

2. archanjel : … a už je zabalený do večnosti.

1. archanjel : Drží kľúče ku všetkým tajomstvám a ako Boh pozná tajomstvo slova.

2. archanjel : Pozná všetky čísla okrem toho najsvetskejšieho, ktoré je počiatkom i koncom. Pozná všetky slová okrem toho tvorivého, ktoré je prvé i posledné.

1. archanjel : Raz však pozná i toto číslo a slovo.

2. archanjel : Nie však do tej doby, kým nenamieri svoje kroky mimo nekonečnosť priestoru a kým nepozdvihne svoj zrak nad chmúrnou kobkou času.

1. archanjel : Ó, zázračné, zázračné si, dieťa Zeme !

2. archanjel : Posvätený buď, ty kráľ nebies.

1. archanjel : Bezmenný ho nazval Človekom.

2. archanjel : A on nazval Bezmenného Bohom.

1. archanjel : Človek je slovom Božím.

2. archanjel : Boh je slovom človeka.

1. archanjel : Sláva tomu, ktorého slovom je človek.

2. archanjel : Sláva tomu, ktorého slovom je Boh.

1. archanjel : Teraz a navždy.

2. archanjel : Tu a všade.

Tak spolu hovorili títo dvaja archanjeli na vyššom póle Všehomíru u večného zrodenia človeka.

V rovnakú dobu spolu dvaja arcidémoni na nižšom póle Všehomíru rozprávali takto :

I prehovoril prvý arcidémon : mocný bojovník doplnil naše rady. S jeho pomocou nadobudneme nebesá.

I riekol druhý arcidémon : Skôr kňučiaci a fňukajúci zbabelec … Pod jeho viečkami prebýva zrada, napriek tomu je vo svojej zbabelosti a zrade strašný.

1. arcidémon : Jeho oko je divoké a strašné.

2. arcidémon : Jeho srdce je slzavé údolie naplnené strachom, napriek tomu je však desivý.

1. arcidémon : Jeho vedomie je pozorné a stále.

2. arcidémon : Jeho sluch je tupý a ťažkopádny, napriek tomu v tej ťažkopádnosti sídli nebezpečie.

1. arcidémon : Jeho ruka je rýchla a presná.

2. arcidémon : Jeho noha je váhavá a pomalá, napriek tomu je jeho pomalosť strašná a jeho váhavosť znepokojujúca.

1. arcidémon : Náš chlieb bude oceľou pre jeho nervy. Naše víno bude ohňom v jeho krvi.

2. arcidémon : Našimi pecňami nás bude kameňovať a naše čaše nám rozbije o hlavy.

1. arcidémon : Jeho túžba po chlebe a smäd po našom víne bude v jeho bitke vozatajom.

2. arcidémon : Ten jeho neukojiteľný hlad a ten jeho neuhasiteľný smäd ho učiní neporaziteľným a v našom tábore vyvolá vzburu.

1. arcidémon : Ale tým vozatajom bude sama smrť.

2. arcidémon : Smrť bude jeho vozatajom a on sám bude nesmrteľným.

1. arcidémon : Povedie ho smrť proti niekomu inému ?

2. arcidémon : Ano, sama smrť bude unavená jeho neustálym pobádaním a zavedie ho do tábora života.

1. arcidémon : Stane sa smrť zradcom smrti ?

2. arcidémon : Nie, život bude verný životu.

1. arcidémon : Jeho podnebie budeme dráždiť jemným a vzácnym ovocím.

2. arcidémon : On však bude túžiť po ovocí z inej Zeme.

1. arcidémon : Jeho oči a nos obklopíme jasnými a voňavými kvetmi.

2. arcidémon : Jeho oko však bude hľadať iné kvetiny a jeho nos inú vôňu.

1. arcidémon : Budeme plniť jeho uši sladkou a vzdialenou melódiou.

2. arcidémon : On však sa bude obracať k inému zboru.

1. arcidémon : Strach ho k nám pripúta.

2. arcidémon : Nádej ho však ochráni pred strachom.

1. arcidémon : Bolesť nám ho podriadi.

2. arcidémon : Viera ho však zbaví bolesti.

1. arcidémon : Obklopíme jeho spánok zmätočnými snami a jeho bdenie zahltíme nejasnými tieňmi.

2. arcidémon : Jeho fantázia však odstráni hádanky a rozpustí tieň.

1. arcidémon : Budeme ho považovať za jedného z nás.

2. arcidémon : Považuj ho za jedného z nás, ak chceš, ale považuj ho zároveň za jedného proti nám.

1. arcidémon : A či môže byť naraz s nami i proti nám ?

2. arcidémon : Je to osamelý bojovník, jeho jediným spoločníkom je tieň. Tak, ako sa presúva tieň, tak sa vyvíja i bitka. Ak má tieň vpredu, bojuje na našej strane, ak má tieň vzadu, bojuje proti nám.

1. arcidémon : Nebudeme ho teda držať so slnkom za chrbtom ?

2. arcidémon : Kto by si nechal slnko páliť na chrbát ?

1. arcidémon : Tento bojovník je hádanka.

2. arcidémon : Hádanka je ten tieň.

1. arcidémon : Buď pozdravený, osamelý rytier.

2. arcidémon : Buď pozdravený, osamelý tieň.

1. arcidémon : Buď pozdravený, ak si s nami.

2. arcidémon : Buď pozdravený, ak si proti nám.

1. arcidémon : Teraz a navždy.

2. arcidémon : Tu a všade.

Tak spolu hovorili dvaja arcidémoni na nižšom póle Všehomíru u večného zrodenia človeka.