Práve čítam Mirdad a delím sa o úryvok, ktorý mi pripomína nielen dualitu, ale aj človeka ako Hru Svetla a tieňov. Vnímam to tak, že Svetlo je jediné, avšak vrhá rôzne tiene … Záleží len na každom z nás, či vrhne tieň pred seba = pôjde od svetla do tmy alebo vrhne tieň za seba = pôjde z tmy do svetla 🙂
Mikhail Naimy – Mirdad, kapitola 14., voľný preklad – Rozhovor medzi dvoma archanjelmi a rozhovor medzi dvoma arcidémonmi u večného zrodenia človeka :
Mirdad : U večného zrodenia človeka viedli dvaja archanjeli na vyššom póle Všehomíru nasledujúci rozhovor.
I riekol prvý archanjel : Na Zemi sa narodilo zázračné dieťa a Zem bola zaplavená svetlom.
I povedal druhý archanjel : Na nebi sa narodil veľký kráľ a celé nebo jasá.
2. archanjel : Je večným spojením otca, matky a dieťaťa.
1. archanjel : V ňom je Zem povznesená.
2. archanjel : V ňom je nebo ospravedlnené.
1. archanjel : V jeho očiach usína deň.
2. archanjel : V jeho srdci spí noc.
1. archanjel : Jeho hruď je hniezdom vetra.
2. archanjel : Jeho hrdlo je osnovou harmónie.
1. archanjel : Jeho paže objímu hory.
2. archanjel : Jeho prsty dosiahnu na hviezdy.
1. archanjel : V jeho kostiach zúri oceán.
2. archanjel : V jeho žilách koluje slnko.
1. archanjel : Jeho ústa sú kováreň.
2. archanjel : Jeho jazyk je kladivo a kovadlina.
1. archanjel : Okolo členkov má reťaze zajtrajška.
2. archanjel : V jeho srdci je kľúč k tým reťaziam.
1. archanjel : Zatiaľ sa váľa v prachu ako dieťa …
2. archanjel : … a už je zabalený do večnosti.
1. archanjel : Drží kľúče ku všetkým tajomstvám a ako Boh pozná tajomstvo slova.
2. archanjel : Pozná všetky čísla okrem toho najsvetskejšieho, ktoré je počiatkom i koncom. Pozná všetky slová okrem toho tvorivého, ktoré je prvé i posledné.
1. archanjel : Raz však pozná i toto číslo a slovo.
2. archanjel : Nie však do tej doby, kým nenamieri svoje kroky mimo nekonečnosť priestoru a kým nepozdvihne svoj zrak nad chmúrnou kobkou času.
1. archanjel : Ó, zázračné, zázračné si, dieťa Zeme !
2. archanjel : Posvätený buď, ty kráľ nebies.
1. archanjel : Bezmenný ho nazval Človekom.
2. archanjel : A on nazval Bezmenného Bohom.
1. archanjel : Človek je slovom Božím.
2. archanjel : Boh je slovom človeka.
1. archanjel : Sláva tomu, ktorého slovom je človek.
2. archanjel : Sláva tomu, ktorého slovom je Boh.
1. archanjel : Teraz a navždy.
2. archanjel : Tu a všade.
Tak spolu hovorili títo dvaja archanjeli na vyššom póle Všehomíru u večného zrodenia človeka.
V rovnakú dobu spolu dvaja arcidémoni na nižšom póle Všehomíru rozprávali takto :
I riekol druhý arcidémon : Skôr kňučiaci a fňukajúci zbabelec … Pod jeho viečkami prebýva zrada, napriek tomu je vo svojej zbabelosti a zrade strašný.
1. arcidémon : Jeho oko je divoké a strašné.
2. arcidémon : Jeho srdce je slzavé údolie naplnené strachom, napriek tomu je však desivý.
1. arcidémon : Jeho vedomie je pozorné a stále.
2. arcidémon : Jeho sluch je tupý a ťažkopádny, napriek tomu v tej ťažkopádnosti sídli nebezpečie.
1. arcidémon : Jeho ruka je rýchla a presná.
2. arcidémon : Jeho noha je váhavá a pomalá, napriek tomu je jeho pomalosť strašná a jeho váhavosť znepokojujúca.
1. arcidémon : Náš chlieb bude oceľou pre jeho nervy. Naše víno bude ohňom v jeho krvi.
2. arcidémon : Našimi pecňami nás bude kameňovať a naše čaše nám rozbije o hlavy.
1. arcidémon : Jeho túžba po chlebe a smäd po našom víne bude v jeho bitke vozatajom.
2. arcidémon : Ten jeho neukojiteľný hlad a ten jeho neuhasiteľný smäd ho učiní neporaziteľným a v našom tábore vyvolá vzburu.
1. arcidémon : Ale tým vozatajom bude sama smrť.
2. arcidémon : Smrť bude jeho vozatajom a on sám bude nesmrteľným.
1. arcidémon : Povedie ho smrť proti niekomu inému ?
2. arcidémon : Ano, sama smrť bude unavená jeho neustálym pobádaním a zavedie ho do tábora života.
1. arcidémon : Stane sa smrť zradcom smrti ?
2. arcidémon : Nie, život bude verný životu.
1. arcidémon : Jeho podnebie budeme dráždiť jemným a vzácnym ovocím.
2. arcidémon : On však bude túžiť po ovocí z inej Zeme.
1. arcidémon : Jeho oči a nos obklopíme jasnými a voňavými kvetmi.
2. arcidémon : Jeho oko však bude hľadať iné kvetiny a jeho nos inú vôňu.
1. arcidémon : Budeme plniť jeho uši sladkou a vzdialenou melódiou.
2. arcidémon : On však sa bude obracať k inému zboru.
1. arcidémon : Strach ho k nám pripúta.
2. arcidémon : Nádej ho však ochráni pred strachom.
1. arcidémon : Bolesť nám ho podriadi.
2. arcidémon : Viera ho však zbaví bolesti.
1. arcidémon : Obklopíme jeho spánok zmätočnými snami a jeho bdenie zahltíme nejasnými tieňmi.
2. arcidémon : Jeho fantázia však odstráni hádanky a rozpustí tieň.
1. arcidémon : Budeme ho považovať za jedného z nás.
2. arcidémon : Považuj ho za jedného z nás, ak chceš, ale považuj ho zároveň za jedného proti nám.
1. arcidémon : A či môže byť naraz s nami i proti nám ?
2. arcidémon : Je to osamelý bojovník, jeho jediným spoločníkom je tieň. Tak, ako sa presúva tieň, tak sa vyvíja i bitka. Ak má tieň vpredu, bojuje na našej strane, ak má tieň vzadu, bojuje proti nám.
1. arcidémon : Nebudeme ho teda držať so slnkom za chrbtom ?
2. arcidémon : Kto by si nechal slnko páliť na chrbát ?
1. arcidémon : Tento bojovník je hádanka.
2. arcidémon : Hádanka je ten tieň.
1. arcidémon : Buď pozdravený, osamelý rytier.
2. arcidémon : Buď pozdravený, osamelý tieň.
1. arcidémon : Buď pozdravený, ak si s nami.
2. arcidémon : Buď pozdravený, ak si proti nám.
1. arcidémon : Teraz a navždy.
2. arcidémon : Tu a všade.
Tak spolu hovorili dvaja arcidémoni na nižšom póle Všehomíru u večného zrodenia človeka.
pekný chrbát 😉 🙂 … a tá obrúčka na prste, hm, hm, hm … vyzerá tak romanticky hm, hmm, hmmmmm 😀 …
velmi dobrý výber obrázkov, musím uznať 😀