Poznávame srdcom

Žiada sa mi sem hodiť zopár slov:

“…všetci máme poznanie. Ale poznanie vedie k namyslenosti, láska však buduje. 2 Ak si niekto myslí, že poznal niečo, ešte vždy nepoznal tak, ako treba poznať. 3 Ale keď niekto miluje Boha, toho pozná Boh.” (apoštol Pavol – 1.list korinťanom, 8.kap.)

“Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; 5 nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, 6 neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; 7 všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.” (apoštol Pavol – 1.list korinťanom, 13.kap. – Hymna na lásku)

Ďakujem nebesiam, začínam sa chápať (čo mi v poslednom období robilo dosť veľký problém). Všetko je tak, ako má byť.

Viete čo je “problém”? Že väčší dôraz kladiem na duchovno, hmota mi akosi uniká cez prsty. Nechápala som, prečo “strácam” pamäť – rozum sa dostal na vedľajšiu koľaj (bohužiaľ???). Odpoveď som dostala v prvej vete… (Óóó, vďaka ti malius za udičku. 😛 😆 Pozdravujem tvojho egúšika. 😛 😆 ). Takže momentálne mi robí najväčší problém to, že som sa dostala do stavu, ktorý úplne prestal korešpondovať so stavom, ktorý akceptuje moje okolie – a dokonca aj ja. Dva protichodné pocity. Srdcom cítim, že je to v poriadku – lenže takýto stav by sa akceptoval jedine v kláštore u budhistov :-P. Rozum ma varuje, že ulietavam. Žijem v tejto realite, no nie som ukotvená. Otázka je – čo fčul a ako vyvážiť duchovno a hmotu.

Druhý odsek mi dal tiež odpoveď – na pokoru, ktorú som si mýlila s pasivitou. Tento stav a pocit sa mi ťažko opisuje, dá sa len ticho zdieľať… (Cítim sa ako voda, či oceán. 😕 )