“Otec,” odpovedala som, “nič iné pre mňa nemá význam. Všetko, z čoho sa iné mladé ženy radujú, ma nudí. Vidím za všetkými pozemskými radosťami želanie tela. Krásne šperky sa mi veľmi páčia, ale aj zlato je hmota, ktorú posväcuje iba prejav ducha, práca umelca. Keď cestujem, mám samozrejme pôžitok z prekrásnych krajín, z nových pamätihodností, ale nemôžem ani na minútu zabudnúť, že to všetko je stvorené. Nie je to však sám Stvoriteľ. Chcela by som zažiť poslednú pravdu v jej skutočnosti: chcem poznať Boha. Tvorcu samého! Otec, vieš, že proces, ktorému hovoríme život, je iba zdanie a sen! Tu nám však vypadáva z rúk, nemôžeme sa z niečoho tešiť stále, všetko je prechod od minulosti k budúcnosti. Chcem však zažiť prítomnosť, ktorá sa nikdy nestane minulosťou a nikdy nebola budúcnosťou. Chcem nájsť aj to miesto alebo ten stav, ktorý nikdy nebol “tam”, kým som k nemu došla, ktorý sa však premení v “tu”, keď tam dôjdeme, nie je však “tu”, kým tam nie sme, ale zmení sa znovu v “tam”, keď idem ďalej. Chcem zažiť večnú prítomnosť v čase a priestore. Otec, chcem najvyššiu skutočnosť – chcem zasvätenie!”
Otec ma pozorne počúval a kým som hovorila, zosmutnel. Potom povedal:
“Zobudila si sa duševne skôr, ako si mala. Nemôžem urobiť nič iné, ako povoliť, aby si išla k hlave nášho rodu, veľkňazovi chrámu, môjmu bratovi Ptahotepovi. Porozprávam sa s ním, odovzdám mu ťa a on ťa vezme pod svoju ochranu. Pretože Boh osvieti tvoje ďalšie kroky svojím svetlom.”… “Na jednej strane si ešte veľké dieťa, na druhej strane si už zrelá a dospelá. Budeš musieť ešte veľa cvičiť sebaovládanie, keď chceš byť zasvätená.”
Odpovedala som so smiechom: “Veď mám sebaovládanie, keď chcem.”
“Áno, to ti verím, ale chceš vždy?” opýtal sa s úsmevom.
“Otec, je potrebné stále cvičiť sebaovládanie?” odpovedala som.
“Práve v tom je nebezpečenstvo, že to považuješ za nudné, že tak rozmýšľaš. Ak na okamih zabudneš na ostražitosť pri svojom najmilšom levovi a ak ťa počas tohto slabého okamihu napadne, si stratená. Naša nižšia prirodzenosť je rovnaké zviera ako lev. Oboje musíme mať stále pod kontrolou, potom nám slúžia svojimi mocnými silami. Vždy dávaj pozor!”
Zdroj: úryvok z knihy Zasvätenie, Elizabeth Haichová
Pridaj komentár