Zdroj stresu je odpor, v havajskom jazyku ku´e, čo znamená “stáť oddelene”. Prirodzený odpor je niečo ako trenie, ktoré nám umožňuje chodiť po zemi, alebo moment pohybu, ktorý určuje smer, alebo tendencia návykov pretrvávať či spomienok zachovávať svoj vzorec. Prirodzený odpor vedie k zdravému životnému cyklu, v ktorom veci majú tendenciu zachovávať svoj tvar, ale sú dostatočne ohybné, aby sa mohli adaptovať a meniť.
Vo všeobecnosti existujú 4 druhy odporu:
- Fyzický odpor
- Emočný odpor
- Mentálny odpor
- Duchovný odpor
1. Fyzický odpor
Keď vaše telo zažíva úder, šťuchnutie, buchnutie, ranu, porezanie alebo popálenie, reaguje stresom. Myslíme si, že škrabanec, rany, pľuzgiere sú taktiež prirodzeným dôsledkom. Nemusí to byť pravda. Existujú ľudia, ktorí preťahujú oceľové ihly cez ramená a pritom nekrvácajú ani nemajú rany, ľudia, ktorí prenikajú rukami do tela iného a ani ho nezrania, ani nezanechajú otvor, a ľudia, ktorí môžu chodiť po ohni bez toho, aby sa popálili. To čo odlišuje ľudí, ktorí nemajú stresovú reakciu na jedy a zranenia, od tých, ktorí túto reakciu majú – je vyšší stupeň tolerancie pre dané substancie alebo podmienky. Čiže buď sú na začiatku viac uvoľnení, takže pre vznik symptómov je potrebné väčšie napätie, alebo vycvičili svoje telá, aby reagovali odlišne, predovšetkým tak, aby redukovali odpor zmenou vzorcov reakcií.
Zoberme si chodenie po ohni. Najbežnejším spôsobom ako to robiť, je oddanosť, viera v ochranu božstva, a funguje to dobre, ak je viera dostatočne silná. Druhým spôsobom je odpútanie pozornosti – stav podobný tranzu, keď sa pozornosť nesústreďuje na oheň, ale na niečo úplne iné. Tretím spôsobom je motivácia, intenzívna a plná energie túžby, plne sústredená na to, aby ste sa dostali na druhú stranu. To čo všetky tieto tri spôsoby majú spoločné, je odpútanie pozornosti od ohňa. Tým sa redukuje alebo ruší odpor voči ohňu a telu je umožnené sledovať prirodzený liečivý cyklus daného momentu.
Znovuvytváranie vzorca
Kedysi dávno som počul (autor 😛 ), že ak ste si udreli palec na nohe, máte zopakovať tento pohyb niekoľkokrát bez toho, aby ste si ten palec naozaj udreli, a bolesť prejde. Znovuvytváraním vzorca a zmenou záverečnej časti udalosti v skutočnosti poskytujete ku (podvedomiu) novú pamäť o udalosti a vyžadujete, aby ku zmenilo stav tela v súlade s novou verziou toho, čo sa odohráva. Čím skôr to urobíte, tým skôr sa telo znovu dostane do harmonického stavu.
2. Emočný odpor
Odpor prichádza aj zo strachu či hnevu. Odporujeme tomu, čoho sa bojíme, a odporujeme tomu, čo nás hnevá. Prirodzený strach vás má varovať pred bezprostredným nebezpečenstvom a pri prirodzených procesoch ho prestanete cítiť, keď niečo urobíte. No vďaka našej tvorivej predstavivosti často generujeme neprirodzený strach ešte dlho po udalosti a často aj napriek tomu, čo sa stalo. Prirodzený hnev má sústrediť vašu energiu, aby ste zmenili niečo vo vašej momentálnej situácii, a to buď varovaním, alebo priamym konaním. Stáva sa neprirodzeným, keď používame pamäť, aby sme mu stále dodávali energiu. Nielenže skončíme tým, že sa budeme hnevať skôr na spomienku ako na skutočnú osobu či situáciu. Neprestajný hnev sa totiž skutočne zahráva s naším telom a pravdepodobne predstavuje primárny faktor pri vzniku väčšiny chorôb. Kedykoľvek máte opuchliny, infekciu, zápal, horúčku, podráždenie, vredy alebo nádory, hnev je významným činiteľom. Je tiež dôležité brať do úvahy, keď ste stuhnutí alebo vás čokoľvek bolí.
Spôsoby, ako rýchlo a ľahko zaobchádzať s takýmito emóciami:
Dôsledky očakávania
Strach je jednoducho očakávanie bolesti, výsledok projekcie predstavivosti do budúcnosti z hľadiska prítomnosti alebo minulosti, a preciťovanie bolesti. Strach nikdy nesúvisí s prítomnosťou, ale vždy s budúcnosťou. Problém je v tom, že ku (podvedomie) to nerozozná. Pre ku očakávať bolesť je to isté ako ju cítiť, a preto sa telo dostáva do negatívneho stresového cyklu.
Relaxácia pravdaže redukuje strach a v mnohých prípadoch to robia aj vedomosti. Strach je vždy sprevádzaný napätím. Ak ste teda úplne uvoľnení, nemôžete cítiť strach. Najrýchlejšou a najjednoduchšou metódou, ako sa zbaviť strachu, je sústrediť sa na jeho úplný protiklad. Strach je očakávaním bolesti, takže protikladom je očakávanie pôžitku. Precíťte nasledovné vety: “Čo keď sa behom nasledujúcich 5 minút stane niečo hrozné?” Po chvíli, keď precítite telesné reakcie, precíťte aj túto veru: “Ale čo keď sa namiesto toho stane niečo úžasné?”
Technika úplného odpustenia
Neprirodzený hnev a dôsledky stresu, ktorý chceme zmeniť, sú predovšetkým výsledkom neprirodzených zaužívaných predstáv. Všetci máme zaužívané predstavy o tom, aké majú byť veci a ako sa ľudia vrátane nás samých majú správať. Tieto predstavy nám dovoľujú usporiadať naše ideály a meniť k lepšiemu svet okolo nás. Neprirodzená zaužívaná predstava je nasledujúca: “Ľudia a veci sa nemajú odkláňať od mojich očakávaní, pretože ak to robia, sú zlí a majú byť potrestaní”. (white – toto si všimnime hlavne pri výchove detí 😉 ) Spôsobuje obrovské množstvo hnevu a stresu, pretože ľudia a veci sa budú odkláňať od vašich predstáv, či už chcete alebo nie, ak nie pre nič iné, tak vďaka svojej tvorivosti. Niektorí ľudia sa pokúšajú zbaviť sa všetkých svojich “mali by”, aby odstránili hnev a stres. Do istej miery to môže byť užitočné. Ďalší praktizujú relaxáciu, pretože hnev sa vždy spája so svalovým napätím a ak ste úplne uvoľnený, nemôžete byť nahnevaný. Ale tu je rýchla a ľahká metóda úplného odpustenia:
Odpustenie v podstate predstavuje proces, pri ktorom ste sa rozhodli, že čokoľvek sa stalo, už nie je dôležité, alebo na tom už nezáleží. Je to skvelé riešenie pre vedomú zlobu a všetky pocity viny, ktoré si mnohí z nás nesú z minulosti. Takže pri úplnom odpustení spočiatku predpokladáte, že pri akejkoľvek súčasnej bolesti alebo nepohodlí istú úlohu hrá hnev, i keď neviete, prečo ho cítite. Dotknite sa prstami tej oblasti tela, v ktorej cítite bolesť alebo nepohodlie, a povedzte: “Na čokoľvek sa to vzťahuje, úplne odpúšťam a už na tom nezáleží”. Vo väčšine prípadov sa vám ihneď aspoň trochu uľaví a niekedy sa vám uľaví úplne. Ak nie, pokračujte v tom celú jednu minútu s plným sústredením. Ak sa po jednej minúte úľava nedostaví, znamená to, že buď hnev necítite, alebo nie ste ochotní sa ho vzdať…
3. Mentálny odpor
Emočný odpor je dôsledkom toho, že niečo pokladáme za zlé, mentálny odpor je dôsledkom toho, že niečo pokladáme za nesprávne. Sám o sebe nevedie k devastujúcim dôsledkom, aké majú strach a hnev, ale nahlodáva sebadôveru, sebahodnotenie a telesné zdravie podobným spôsobom, ako malý potôčik spôsobuje eróziu hory. Mentálny odpor nadobúda formu negatívnej kritiky a každá negatívna kritika, ktorú Ku pociťuje ako ranu, spôsobuje relatívne malý negatívny stres. Ak tento druh kritiky patrí k vašim návykom, je to taká jemná záležitosť, že môže vkĺznuť do vašich myšlienok ešte predtým, ako si to vôbec všimnete. A uvedomte si prosím, že napätie sa dostaví, či už kritiku vyslovíte alebo nie.
Keď ste sa naučili chodiť ako dieťa, urobili ste to tak, že ste zabudli na to, čo nefungovalo a zapamätali ste si to, čo fungovalo. Ľudia, ktorí si udržiavajú v pamäti to, čo nefunguje, majú tendenciu to opakovať. Ak sa niekto z kritiky poučí, nestane sa to vďaka nej, ale napriek nej. Často sa ľudia pýtajú, akú hodnotu má “konštruktívna kritika”. Nemá nijakú hodnotu, pretože zvyčajne slúži ako ospravedlnenie pre kritiku. Poukazovanie na chyby nie je motivované skutočnou túžbou pomôcť, ale skôr želaním niekoho ponížiť a cítiť sa lepšie ako on. Keby ste skutočne chceli pomôcť, poukázali by ste na úspechy a na to, ako byť ešte úspešnejším.
Konštruktívna kritika zvyčajne prebieha nasledovne: “Nie, nie, to nie je správne. Urob to takto, ty hlupák.”
Kritická analýza má zvyčajne takúto formu: “To, čo si práve teraz urobil, nemalo želaný výsledok. Keď to urobíš takto, výsledok sa dostaví”. Je to rozpoznanie a odporúčanie bez posudzovania, no osoba s nízkym sebahodnotením si bude pravdepodobne vysvetľovať aj pozitívnu kritickú analýzu ako osobnú negatívnu kritiku a bude v dôsledku toho napätá. Reakcie na kritiku sú (podľa skúsenosti autora) hlavnými činiteľmi pri astme, alergii, prechladnutí, bolestiach hlavy aj artritíde, možno aj preto, že ak sa kritika stáva zvykom, vedie k nepružnému mysleniu.
Navijak a sendvič
Niektorí ľudia sú do takej miery uväznení v návyku kritiky, že nepoznajú iný spôsob, ako pomôcť sebe a ostatným, keď sa chce niekto zmeniť. Ak ste jedným z nich, nič si z toho nerobte, lebo patríte k väčšine. Riešením môže byť kritika, keď to nedokážete inak, ale kritizujte odlišným spôsobom.
Navijak znamená otočiť zvyčajný vzorec kritiky, podľa ktorého priznávate niečo dobré a potom kritizujete. Napríklad: “Toto je krásny obraz, ale oblohu si urobil príliš červenú”. Ak to otočíte, následok bude lepší: “Urobil si príliš červenú oblohu, ale je to krásny obraz”. Dôvodom je ukončiť vetu pochvalou, pretože v termínoch napätia a relaxácie tela uznanie neutralizuje kritiku – najmä v tele hovoriaceho, no do veľkej miery i v tele poslucháča, ktorý potom bude otvorenejším v prijímaní pomoci.
Sendvič je niečo podobné, lenže v tomto prípade začínate chválou, potom kritizujete a napokon končíte chválou. Napríklad: “Toto je krásny obraz, hoci si urobil príliš červenú oblohu, ale skutočne sa mi páči, ako si namaľoval vlny.” Tento prístup má za následok uvoľnenejšie prijatie kritiky a väčšiu chuť ku zmene, a okrem toho pomáha uvoľniť stres.
4. Duchovný odpor
Pri duchovnom odpore sa odcudzujete od nejakého miesta, skupiny alebo od celého sveta, pretože cítite, že tam nepatríte. Stáva sa to často preto, že necítite, že vás akceptujú. Ale môže sa to stať aj vtedy, keď cítite, že patríte inam. Na čom záleží je, že čím je odcudzenie intenzívnejšie, tým je negatívny stres väčší. To, že sa nezúčastňujete skupinových aktivít alebo necítite spojenie s miestom, kde bývate, vedie k relatívne malému množstvu stresu (keď nerátame strach, hnev a dôsledky kritiky). No extrémne snívanie, príliš veľa meditácie a autizmus môžu spôsobiť viaceré fyzické problémy. Ak príliš veľa snívate, znamená to, že väčšinu času je vaša pozornosť sústredená skôr na sny, než na tento svet. Príliš veľa meditácie znamená, že trávite väčšinu dňa sústredením sa na istý objekt, čo odpútava vašu pozornosť od tohto sveta a od vášho tela. Rastúce napätie je pritom čiastočne spôsobené jednoducho nečinnosťou, ktorá znižuje prijatie kyslíka a vytvára toxíny, ale napätie vzniká aj v dôsledku dlhodobého oddelenia vášho vedomia (lono) od podvedomia (ku), alebo vášho mentálneho vedomia od telesného vedomia. Ľudia, ktorí sú zvyknutí na tieto odcudzujúce činnosti (príliš veľa spánku, snívania alebo meditácie), po dlhom čase strávenom “mimo tela” zvyčajne cítia stále väčšiu nechuť k “návratom späť”, čo vedie k predlžovaniu týchto časových intervalov. Pozoruhodné je to, že práve toto dlhotrvajúce odpojenie vedie v prvom rade k nepríjemným pocitom.
Neexistujú prísne a ustálené pravidlá týkajúce sa toho, ako dlho človek môže zostať v oddelenom stave, pretože všetci máme odlišný metabolizmus i motiváciu. Najlepším testom sú vaše pocity. Ak sa po návrate cítite dobre, daný časový interval je zdravý. Ak duchovné odcudzenie predstavuje problém, vedomé zapojenie do fyzickej aktivity, spojenie s ľuďmi alebo s krajinou bude veľmi užitočné a praktizovanie žehnania vám v tom pomôže.
Autizmus je zvláštny prípad, pretože v tomto stave sa osoba odvrátila od sveta do takej miery, že zvyčajne potrebuje vonkajšiu pomoc, aby sa dostala späť. Symptómy sa obvykle radia od nechuti rozprávať a zúčastňovať sa akejkoľvek činnosti po úplné odmietnutie vnímať ľudí a okolie, úplné zabudnutie. Autizmus sa môže prejavovať aj rytmickým, zdanlivo nezmyselným pohybom. Najefektívnejším riešením sa zdá byť bezpodmienečná láska. Každému, kto sa zaujíma o túto oblasť, autor odporúča knihy Barryho Kaufmana. No v niektorých prípadoch treba len trochu lásky. Jedna učiteľka na základnej škole mala študentku, ktorá by sa dala označiť za hraničného autistu. Nerozprávala a ničoho sa nezúčastňovala. Keď ju doviezli do školy, len pokojne sedela, kým ju zasa nezobrali, a ani neodpovedala na otázky učiteľky. Keďže som vedel (autor), že učiteľka môže stráviť s každým žiakom len obmedzené množstvo času, navrhol som, aby si k nej počas hodiny jednoducho na dve minútky prisadla a čo najpresnejšie opakovala polohu, výraz a akýkoľvek pohyb dieťaťa. Po dvoch minútach sa jej mala jemne dotknúť a povedať: “Ďakujem.” Po troch týždňoch dievča začalo rozprávať, smialo sa a zúčastňovalo sa činností triedy.
Zdroj: Mestský šaman, Serge Kahili King
Ďakujem, tento článok mi pomohol.
Na zdravie. 😛 Teším sa. 😀
Ak by som sa mohol spitat, v tomto mam trochu (dost 😉 ) problem:
Neexistujú prísne a ustálené pravidlá týkajúce sa toho, ako dlho človek môže zostať v oddelenom stave, pretože všetci máme odlišný metabolizmus i motiváciu. Najlepším testom sú vaše pocity. Ak sa po návrate cítite dobre, daný časový interval je zdravý. Ak duchovné odcudzenie predstavuje problém, vedomé zapojenie do fyzickej aktivity, spojenie s ľuďmi alebo s krajinou bude veľmi užitočné a praktizovanie žehnania vám v tom pomôže.
– to znamena, ze po kazdej meditacii sa musime ,,vracat,, ? Ja som sa nevracal a ani sa nevraciam…..a to je asi problem. Snazim sa donutit aby som v kazdom okamziku, ked nieco robim alebo hocikedy, donutit si uvedomovat veci – s ezoterikou spojene: kde to som, kto som, ako to tu funguje…..potrebujem si byt vedomy toho stale – a to asi zijem stale vo sne. Stale si vytvaram realitu, a snazim sa stale rekapitulovat…. hmm a moja otazka:
je potrebne, aby som si stale opakovat ze aka je ralita, kde to som, ze som tu na Zemi na toto a toto…jednoducho aby som si toho bol stale vedomy, stale vytvaral a bol v realite (je to dost namahave). Alebo staci jednoducho vypnut a nieje treba si to stale opakovat, tvorit realitu – vela krat ma z toho aj boli hlava, z toho staleho opakovania….cize v pohode mozem dakedy vypnut alebo ako to vlastneje s tou realitu co sa tyka tohoto….vy si stale uávedomujete aj ked ste s kamaratmi a tak toto vsetko co sa ucite a zoistujete u ezoteriky alebo jednoducho vypnete?…. V tomto potrebujem pomoc… Dakujem 😕
srdiečko, tú otázku na konci si adresoval len mne, alebo aj ostatným? (lebo keď len mne, tak mi tykaj preboha! 😛 )
Vieš, že všetko má byť v rovnováhe. U teba mi to pripadá, ako keby si všetko chcel kontrolovať svojím vedomím a podvedomie nedostáva šancu prehovoriť…
Všetko treba vyvážiť, keď robíš veľa hm, nazvem to myšlienkovej práce (meditácia, učenie, práca na sebe – samozrejme duševná) – tak to treba vyvážiť aj na fyzickej úrovni. Choď žiť preboha! To znamená, choď si napríklad zahrať futbal s kamošmi a BAV SA pri tom, smej sa, užívaj si život!!! 😀 O toto ide.
To zapojenie sa do tejto reality je presne toto, že cítiš, že si jej súčasťou a vychutnávaš si to. 😀 Čo máš z toho, že sa snažíš všetko si uvedomiť? Stačí ti pozícia pozorovateľa??? A to svojho života??? Mne by to nestačilo. 😉 Nestačí len pozorovať, treba aj žiť. 😉 A namiesto vedomia vtedy zapoj srdce. 😉 (Nie nadarmo sa aspekt srdca označuje za podvedomie.) Stačí? 😀
Toto robim aj preto lebo som si povedal, ze ked si to neuvedomujem stale, ze ked nezijem podla tohoto stale, tak to nema zmysel…je predsa zbytocne ze budem zit ,,uvedomelo,, iba dajme tomu ked som sam aebo iba cez nejake useky dna…ved treba stale – a o to sa snazim – robim dobre? 😕
white, aj keď som to nedočítala do konca, veľmi sa mi páči sendvič a navijak 😀
aj keď ja som maximálne úprimná, ak mám predniesť kritiku, tak sa ju vždy snažím aspoň prikriť jedným kúskom sendviča 😀 ľudia nie sú tak ovalený pravdou a majú možnosť nad ňou viac pracovať. 😉
čistý sendvič využívam skôr v kontakte s klientmi a funguje to, ale poviem ti, vyrobiť takýto sendvič, to chce sakra trpezlivosť 😀 je to dosť únavné, zvlášť keď niekto evidentne nechápe a nechápe a nechápe… uffffff 😉
hej, je to tak… 😛 a pýtaš sa aj, či chcú s cibuľou alebo bez? 😛 😆
Ale keď sa nad tým zamyslíš (či skôr zacítiš), tak taká kritika, ktorá končí pochvalou je oveľa oveľa pozitívnejšia a lepšie padne… 😉 Bude v tom niečo…
hviezdička, ja som povedala, že to prikrývam, nie balím 😀
musíš uznať aj sama, že pri mojom servírovaní 😉 si myslím, že by cibuľa asi skôr na škodu, ako na úžitok 😀 😀 😀
ale niečo na tom je, lebo aj to prikrytie, stačí na to, aby ľudia pochopili 😉 😀
White82,
Snazim sa odpustat, aj ked niekedy je to tazsie, nez sa zda, aby clovek uvolnil vsetky negativne emocie a aby z nich nic neostalo niekde skryte vnutri..
A chcem este dodat, ze kedykolvek citam nejaky tvoj clanok, alebo prispevok k teme, citim uzasny pokoj a krasnu energiu, dakujem ti za to.
Ďakujem Majka! 😀 Teším sa. 😉
Ono to uvoľnenie všetkých negatívnych emócií je niekedy najúčinnejšie vtedy, keď si dobre poplačem… 🙂 Hovorí sa, že to čo ti vtedy tečie z očí je biela krv 😛 (vychádzajú všetky toxíny).
majka, a sebe si už odpustila 😉
pokiaľ sa na seba nepozrieš s láskou, nebudeš sa môcť pozrieť s láskou na iných …. a iný sú ty a ty si oni …. rozmýšľaj, NIE, precíť !!!! a pôjde to ako po masle 😀 😀 😀
majka, a ešte, ak odpustíš iným, sebe odpustíš, ALE, nič za to nečakaj, lebo ťa to potom napĺňa tým čo cítiš teraz 😉
a jo, už du, už odtiaľto prchám, jasné 😀 😀 😀
Jednotka odporu k práci …. 1 muž
Čiki drahý, ja sa tu rehním ako kôň… 😆 A stále nechápem, čo tým chcel básnik povedať… 😆
čiky, 😀 hm elektrina je potvora, jo, jo 😀 😀 😀
nô práca je tiež stresujúca , a aby sme vedeli aký je stres veľký,musíme si určiť prečo je to stresujúce,čiže stresuje nás odpor k práci. Ale ako zmerať silu stresu_? a tak si najdeme jednotku odporu k práci… a ja som si vybral “jeden muž ”
ale môžem si aj vybrať … 1 Róm 😀 možno je to výstižnejšie hi hi 😀
😆 😆 😆 takto je to už zrozumiteľnejšie podané… že prečo muž… 😆 Bože, mohlo ma to napadnúť…
ja bych dala pol muža, xi, lebo na toľkú drinu bude o chvíľu chlapov málo 😀 😀